Tak sa nám teda skončilo leto 2011. Mám na mysli prestupové leto, to kalendárne si to ešte nejaké tri týždne potiahne a dúfam, že dobehne zameškané. To prestupové sa skončilo, ako už nadpis napovedá, dvoma najbúrlivejšími dňami, aké som ja osobne ako fanúšik Arsenalu zažil.
Samozrejme, zažil som aj majstrovský ligový finiš neporazenej generácie, zažil som finále Ligy Majstrov, a to sú síce tiež riadne dôvody na obhrýzanie nechtov, ale predsa len to samotné najvyššie napätie trvá 90 plus nejaké drobné minút. Dva posledné dni augusta 2011, to bol 48 hodinový zápas so všetkými možnými aj nemožnými zvratmi (aspoň, že som si nechty už v nedeľu ostrihal…). Jeho výsledky sa dozvieme asi až na konci sezóny, hoci priebežný stav môže byť známy už po pár zápasoch v Premier League a Lige Majstrov.
Každopádne, prestupový finiš Arsenalu bol impozantný a nedá sa porovnávať s ničím, čo sme doteraz zažili, prekonalo to aj uzávierku Arshavina hodinu po uzavretí prestupového okna. 5 hráči podpísaní v priebehu 2 dní, to by do Wengera nepovedal nikto, ani tí najväčší optimisti, ja som tiež čakal maximálne troch. Ale už niekedy v júli som vyzýval tých, ktorí písali na základe vtedajšej nečinnosti (či len navonok alebo aj naozaj, to ja netuším), aby nevynášali priskoré súdy a že ja zhodnotím prestupové okno až po jeho skončení. Tak teda toto je moje hodnotenie.
Dlho-predlho to vyzeralo, že Arsenal sa iba oslabuje. Odišiel kapitán Cesc, jeho možný nástupca v pozícii tvorcu hry Nasri, dlhodobá jednotka na ľavej strane obrany Clichy, osvedčený náhradník, „univerzálna záplata“ a klaun tímu Eboué, plus nejaké ďalšie menej významné mená (Bendtner, Denilson, Lansbury, JET, Sunu atď.). Nechcem rozvíjať debatu o tom, či títo hráči museli odísť, či odišli za adekvátnu finančnú náhradu, pre mňa ako fanúšika je dôležitejšie, či za nich prišla adekvátna hráčska náhrada. Otázka je aj to, či noví nemohli prísť už skôr, ale je možne, že keby prišla skôr časť z nich a my by sme dosiahli dobré výsledky, vytvoril by sa dojem, že tím už netreba posilňovať a problémy by vyplávali na povrch počas rozbehnutej sezóny. A ktovie, či by vedenie/Wenger boli ochotní spraviť takú prestupovú ofenzívu, ak by neprišlo k poníženiu v Manchestri. Ak vedenie nebolo naklonené veľkým nákupom, toto mohol byť podnet, ktorý rozviazal Wengerovi ruky.
Ja si myslím, že nielen prišla adekvátna hráčska náhrada, podľa mňa sme sa na niektorých postoch aj posilinili. Zoberme si to postupne.
Brankári: odišiel akurát Lehmann opäť raz na dôchodok, prišiel Mannone z hosťovania. Pre niekoho bude asi najpodstatnejším oslabením to, že neodišiel Almunia, v súčasnosti je však tak ďaleko od postu jedničky, že sa sám čudujem, prečo ostal. Tento post, pred rokom neuralgický, sa zlepšením Fabiańskeho a najmä razantným nástupom Szczęsneho na pozíciu jednotky stal tento rok jedinou pozíciou, na ktorej nebolo čo meniť a mohla nás nechať v kľude.
Obrana: odišli Clichy, Eboue, Traoré, všetko krajní obrancovia. Prišli postupne Jenkinson, André Santos a Mertesacker, dvaja krajní a jeden stopér. Za Clichyho by mal byť André Santos minimálne kvalitnou náhradou, dovolím si napísať, že niečím oveľa viac. Santos sa v posledných sezónach dostal do brazílskej reprezentácie v konkurencii hráčov ako Marcelo, či Maicon. A keď zoberieme do úvahy Gaelovu stagnáciu v posledných rokoch, tak to môže byť najvýraznejši pokrok v rámci zostavy Arsenalu. Za Traorého náhrada neprišla, pretože sám Traoré mal byť náhrada za Clichyho (teda skôr náhradou za Gibbsa, ktorý by sa posunul na pozíciu jednotky). Za Ebouého ako „back-up“ pre Sagnu prišiel Jenkinson. V tomto prípade je to aktuálne oslabenie, anglicko-fínsky mladík kvality klauna z Abidjanu ešte nedosahuje, má však vo svojom veku ešte dosť času. V tejto chvíli sa však asi treba modliť za Bacovo zdravie. Mertesacker je bonus. Je to kvalitný superskúsený stopér s nadpriemernými fyzickými parametrami, ktorý nám môže pomôcť zahojiť naše najväčšie rany, teda obranné štandardné situácie. Ono sa to oveľa menej sebavedomo už len centruje, keď z klbka hráčov trčí blonďavá hlava, tej sa treba vyhnúť, aby z centra aj niečo bolo. Podľa mňa jednoznačne veľká posila a hráč, ktorý môže byť veľmi kompatibilný s naším belgickým terminátorom. Takže moje osobné zhrnutie: Výrazne sme sa posilnili na mieste stopéra a ľavého beka, na pravej strane sme sa mierne oslabili, ale našťastie až v druhom slede.
Záloha + krídla: Odišli Fabregas, Denilson na hosťovanie, Nasri (Velu počítam ako útočníka). Prišli Gervinho, Arteta, Benayoun, Oxlade-Chamberlain, Miyaichi. O Fabregasovi a Nasrim netreba veľa písať, boli to opory tímu a ten prvý takmer nenahraditeľný. Denilsonov odchod je pre niektorých (teda vlastne obrovskú väčšinu fanúšikov Arsenalu) skôr posilnením. Za Fabregasa máme Artetu, hráča s veľmi podobným štýlom, odkojeného La Masiou, s veľkými skúsenosťami a overeného v PL. Nikdy sa síce nedostal na tú najvyššiu úroveň, ale tiež nikdy sa nedostal do veľkoklubu. Možno sa mu to konečne podarí teraz. Niekto by namietal kvôli jeho náchylnosti na zranenia, ale veď aj náš bývalý kapitán minulú sezónu viac nehral ako hral. Náhrady za Nasriho, ak sa to tak dá nazvať, máme rovno dve Benayoun a Gervinho. Gervinho už svoje prednosti ukázal (jediný problém bol, že mu asi nikto nevysvetlil, kto je Joey B*rton), je to veľká posila. Benayoun je hráč s technikou Brazílčana (svojimi zasekávačkami a obhadzovačkami mi pripomína istého Holanďana s menom začínajúcim tiež na B) a veľmi dobrým futbalovým myslením. A nebude asi náhoda, že sa objavuje už v treťom klube z bývalej Big 4. Oxlade-Chamberlain a Miyaichi sú veľké talenty, sú to hráči budúcnosti. A náhrada za Deniho? Tá vyšla z našej vlastnej liahne a volá sa Emmanuel Frimpong. Moje zhrnutie: Odišla kvalita (a aj nie až taká kvalita), prišla kvalita aj kvantita, podobne ako v obrane sme nahradili počty a prišiel aj nejaký ten bonus.
Útok: Odišli iba hráči druhého sledu, Bendtner a Vela na hosťovanie, JET a Sunu natrvalo. Prišiel a hneď odišiel Campbell, ale natrvalo prišiel Park Ju-Young. Pre Nicka a Carlosa je to možno posledná šanca presvedčiť, že ich talent sa dokáže rozvinúť, JET a Sunu o tom nepresvedčili a museli odísť. Ak teda Campbella nebudem rátať, tak prišiel iba Park, čo by vyzeralo ako oslabenie, ale Park má skúsenosti za Nicka a Carlosa dokopy, navyše má to, čo tí dvaja nemajú, prirodzenú východoázijskú skromnosť (že, Nick) spojenú s usilovnosťou a pracovitosťou (Carlos). A nie je to talent čakajúci na šancu, ale kapitán kvalitnej kórejskej reprezentácie a podľa istých zdrojov najlepší útočník na ázijskom kontinente. Navyše hrot môže hrať aj Gervinho. A na miesto JET-a a Sunu-a sa už istý čas tlačí napríklad Afobe, ktorý je pokladaný za jeden z najväčších anglických talentov. Zhrnutie: Slabší v počte, no môžeme byť vyššie v kvalite.
Takže aby som to uzavrel, Arsenal konečne výrazne posilnil defenzívu (a to si môžeme už v zime upísať aj Cahilla, Bolton asi peniaze nepotrebuje), dokonca nahradil aj klauna (kto by čakal od Nemca s švédskym krstným menom, že bude taká usmievavá veselá kopa?), stred poľa sa bude musieť zohrať, ale potom môže fungovať možno aj lepšej kvalite ako donedávna (najmä keď sa Jack bude naďalej zlepovať pri skúsenom sekundantovi), v útoku bude možno konečne niekto dýchať na krk Robinovi. Noví hráči nie sú najdrahší, v porovnaní s manchestersko-arabským klubom sú to nákupy v „sekáči“, ale opäť treba zdôrazniť, že ceny hráčov nezodpovedajú vždy kvalite. Keď klub vypadáva (Monaco), je preradený do nižšej súťaže a vyhodený z Ligy Majstrov (Fenerbahçe), ale tiež keď hráč chce ísť do klubu, ktorému fandí a navyše to nie je Angličan s patričným „hype-om“ (Mertesacker), tak sú kluby ochotné/nútené predávať za toľko, koľko kupujúci ponúka, lebo potom skončia ako Bolton tento rok so svojím mierne predraženým anglickým „hype“ stopérom. Kto chce veľa, nakoniec nemusí mať nič. A na druhej strane, neviem, či je napríklad Carroll hodný 35 miliónov, dokonca ak bola v cene aj gumička do vlasov a kaderník, ale viem, že Wenger, ak by ho chcel, tak ho ostrihá, aby nemusel platiť za zbytočnosti.
Je úžasné, ako sme sa z hĺbky brehov Mŕtveho mora po ponížení na Old Trafforde za dva dni dostali síce nie až na Everest, ale minimálne na hladinu oceána, odkiaľ je k štítom Himalájí predsa len bližšie. A ja sa už opäť bez väčších obáv pozerám v ústrety začínajúcej sezóne. A keď nebudeme mať veľké oči a veľké reči, môžeme byť na konci sezóny ešte príjemne prekvapení.
DamonAllburn
(blog vyjadruje osobné názory autora)
