Keď som si prešiel virtuálnym zoznamom mojich kandidátov na hráča mesiaca september, objavilo sa v ňom jedno nové meno, ktoré by ako kandidáta na hráča mesiaca nečakal pred sezónou asi nikto.
Tento hráč bol pôvodne iba náhradníkom na poste, ktorý mal vyárendovaný jeden z najskúsenejších hráčov Arsenale. Avšak dlhodobé zranenie tejto dlhoročnej opory, kvôli ktorému tu veľa fanúšikov volalo obligátne po posilách, lebo práve tam sme boli vraj najzraniteľnejší, otvorilo dvere pre čakateľov na šancu. Až nečakane pevne sa tej šance chopil práve Carl Jenkinson, pre mňa hráč mesiaca september.
Samozrejme, kandidátov na hráča mesiaca bolo viac. Trvalá kvalita a spoľahlivosť Mikela Artetu dáva našej hre tvár, tvorivosť Santiho Cazorlu jej dáva krásu, góly Lukasa Podolskiho nám prinášajú body a na Gervinhovo strelecké prebudenie som čakal celý rok. Výbornými výkonmi sa prezentoval aj Kieran Gibbs, ktorý bol pre mňa druhým najvážnejším kandidátom na hráča mesiaca, tento chlapec pomaly, ale iste dáva zabudnúť na všetkých tých Coleov a Clichyov, ktorým tak zachutili veľké peniaze. Zo stopérov na mňa najväčší dojem v septembri spravil Per Mertesacker, ktorý zatienil Vermaelena aj Koscielnyho a v zápase s Chelsea sme podľa mňa sčasti doplatili aj na jeho neprítomnosť.
Keď som však dával na pomyselné váhy všetky dôvody, pre ktoré by som sa mal rozhodnúť o výbere hráča mesiaca, najväčšiu „hmotnosť“ mali tie pre Carla. Ako už píšem vyššie, kraje obrany mali byť pre nás achillovymi pätami (arsenalska Thetis bola veľmi opatrná, preto svojho Achilla držala pre istotu za obe nohy). Futbal však opäť raz potvrdil, že aspoň navonok nemá logiku (skrytú logiku má a Wenger jej podľa všetkého veľmi dobre rozumie) a tie miesta v zostave, ktoré mali byť najslabšie, pretože na nich hrali „sklenený“ Gibbs a „nemotorný“ Jenkinson, sa v septembri a najmä v derby s Rusmi ukázali ako asi najpevnejšie v obrane. O Gibbsových kvalitách som nepochyboval, už pred tou jeho odyseou zranení niekoľko krát ukázal svoj veľký talent, ale Carl bol aj pre mňa veľký otáznik. Ja som bol od začiatku jeho fanúšik, pretože som na ňom videl tú nefalšovanú fanúšikovskú vášeň pre Arsenal (pre mňa a verím, že pre mnohých ďalších je stelesnením fanúšikovského sna zahrať si za milovaný klub), ale bolo nepopierateľné, že k bezchybným a odvážnym výkonom to malo v minulej sezóne ďaleko.
Dá sa povedať, že k tohtoročným výkonom to malo ďaleko. Lebo v tejto sezóne to Carl rozbalil naplno. Výkonmi rastie od zápasu k zápasu, od minúty k minúte. Jeho rýchly progres zatienil aj také rýchlo stúpajúce hviezdy, ako bol svojho času Song, alebo prednedávnom Koscielny, pretože v jeho prípade bola štartovacia plocha oveľa nižšie. Naplno ukazuje svoje silné stránky – na jeho postavu prekvapivú rýchlosť, ktorou vymazal z ihriska aj takého rýchlika, ako je Sinclair, svoju obrannú nepriepustnosť, vďaka ktorej nie sme už zďaleka tak zraniteľní z krídelných priestorov, ako napríklad v minulej sezóne pri neúčasti Baca (a občas aj pri účasti), jeho schopnosť vytiahnuť v pravej chvíli dôležitý defenzívny zákrok, ktorú asi obkukal od Mertesackera. Aj smerom dopredu rastie do nebezpečného beka, centre mal už po príchode do Arsenalu najlepšie spomedzi všetkých krajných obrancov v tíme, ale stále sa v tejto činnosti zlepšuje (viď center na Gervinha proti Montpellieru), na rozdiel od ostatných bekov a krídel to v jeho prípade nie je o dobehnutí k bránkovej čiare a „odkopnutí“ lopty smerom do šestnástky, jeho centre majú takmer vždy presného adresáta. Pridal k tomu väčší pokoj v rozohrávke a v spojení s jeho nadľudskou kondíciou a ochotou behať 96 minút v každom zápase sa z neho stal možno aj budúci kandidát na reprezentačný dres. V tejto chvíli vo Fínsku určite nemajú lepšieho pravého obrancu, takže by to bola cesta ľahšieho odporu, ale zdá sa, že ani Roy Hodgson k jeho progresu nie je nevšímavý. Toto rozhodnutie už je na Carlovi, ten však už prestupom do Arsenalu potvrdil, že sa veľkých výziev a ťažšej konkurencie nebojí.
Ako sa hovorí, nechváľ deň pred večerom (alebo večerou?), Carl ma pred sebou ešte dlhú cestu, ktorá nepôjde vždy iba priamo hore, ale občas aj krivolako a aj dolu, ale za septembrové výkony si určite zaslúži veľkú pochvalu a ak bude pokračovať v nastolenom trende, tej chvály bude na jeho adresu ešte veľmi, veľmi veľa. A čo na to Bac?
P.S.: Za nové logo patrí poďakovanie GoonerLucasovi!
DaemonAllburn
(príspevok vyjadruje osobné názory autora)
