Odpusť mi, Kráľ Highbury, Thierry prvý a najväčší, že Tvoj gól, ktorý mi síce priniesol takú radosť, že bola možno aj porovnateľná s Tvojou priamo na ihrisku, a ktorý nás posunul ďalej v boji o vytúženú trofej, nebol pre mňa dostatočným dôvodom, aby som Ťa vyhlásil za Hráča mesiaca január. Bolo by to nespravodlivé k Tvojmu rytierovi, ktorý tak verne a dôsledne bráni bránu Tvojho hradu, ale súčasne vie Tebe a ostatným Tvojim rytierom prísť na pomoc, keď obliehate hrad nepriateľa a ten nechce otvoriť svoju bránu. Tým rytierom je Laurent „Chrabrý“ Koscielny a pre mňa bol opäť Hráčom mesiaca, tentoraz januára.
Januárový výber Hráča mesiaca bol ťažký i ľahký súčasne. Ťažký preto, že forma Arsenalu bola viac ako neuspokojivá, tri prehry v lige nedokázali dve víťazstvá v FA Cupe vyvážiť a za takej situácie sa pozitíva hľadajú ťažko aj mne, čo ešte aj prehry beriem pozitívne – ako cennú školu, ktorú „rodení víťazi“ (a deti s povolaním „dedič“) nikdy nezažijú. Ale úlohu mi uľahčil hráč, ktorý napriek všetkému drží vlajku svojej výkonnosti veľmi vysoko (dobre, aj on zakopne, ale dokáže sa hneď postaviť), náš nápadno-nenápadný Laurent. Laurent sa spočiatku veľmi nenápadne stal hrdinom tejto sezóny, veď možno ešte v septembri bolo jeho postavenie v základe niektorými dosť spochybňované. Mohol by som sa trošku povysmievať „neveriacim Tomášom“ (nemyslím tým Rosu, ale toho apoštola)… Kto má teraz pravdu, keď niektorí pred sezónou neverili môjmu tvrdeniu, že Laurent je stopér takých kvalít, že sa minimálne vyrovná kadejakým Cahillom, Sambom a ďalším, bez ktorých podľa novinárov a časti fanúšikov obrana Arsenalu nemohla fungovať? A zrazu je z toho Laurenta, ktorý mal kryť chrbát napríklad dvojici Cahill-Vermaelen z pozície trojky (možno až štvorky, za Djourouom), opora Arsenalu a stopér svetových kvalít. Ale keďže vysmievať sa je nepekné, napíšem iba toľko – nebuďte ako ten neveriaci Tomáš, dôverujte viac našim hráčom, lebo niekedy nie je hazard nemať Hazarda, ak máte Oxlade-Chamberlaina…
Ale späť k Laurentovi. Písal som o ňom už minulý mesiac, keďže túto sezónu je v móde obhajovať titul Hráča mesiaca. Nič by som nezmenil, akurát by som všetko dva krát podčiarkol. V defenzíve precízny a presný, a jeho výlety dopredu sa stávajú pomaly postrachom pre obrany súperov. Teda nielen pre obrany, ale aj zablúdených útočníkov… Veď kto to kedy videl, aby stopéra fauloval útočník a bola z toho penalta? Inak, Laurentovo číslo je asi osudové, lebo podobné výlety mala v obľube aj iná legendárna šestka spred pár rokov (krátke video na pripomenutie). A čo je dôležité, Laurent aj v zápasoch, v ktorých sme ťahali za kratší koniec, bol tým, kto zahral na najvyššej úrovni a bojoval až do konca.
Preto pre mňa nemôže byť Hráčom mesiaca január King Thierry, hoci podľa hlasu srdca by som mu to dal rovno, aj keby nedal ten gól, už len preto, že ho môžem znovu vidieť na trávniku v červenom drese s bielymi rukávmi a kanónom, v čo som už ani nedúfal. Musí ním byť rytier Laurent, lebo nikto iný si to viac nezaslúži!
DaemonAllburn
(príspevok vyjadruje osobné názory autora)
