December bol pre Arsenal „parabolickým“ mesiacom. Na úvod víťazstvo, potom remíza, dve prehry, znovu remíza a nakoniec tento krát dve víťazstvá. Spravte si graf bodov a budete mať peknú parabolu. Výkonom najhorší zápas bol asi ten v Neapole, výsledkom určite ten na Arabskom polostrove uprostred Manchestru. Dôležité však bolo, že aj napriek ťažšej sérii zápasov sme dokázali postúpiť v Lige Majstrov a budeme mať šancu mníchovskému Bayernu vrátiť požičané, ale hlavne to, že počas Silvestra 2013 sme mali v tabuľke Premier League najlepší výhľad na ohňostroj.
Pre mňa to však bol ťažký mesiac (a vôbec nemám na mysli typické koncoročné „fofry“ v práci, ktoré som si tento krát sám ešte viac „rozfofroval“), pretože počas decembra žiadny hráč výkonmi výrazne nevyčnieval a každý si našiel lepšiu i horšiu chvíľku. Gólovo síce vyčnieval Theo Walcott so štyrmi gólmi, ale herne sa príliš často hral na Invisible Mana. Keďže by som však mal niekoho vybrať, musel som sa veľmi zamyslieť a vyšlo mi z toho zamyslenia toto:
Keď si pozrieme výsledky, jeden z nich veľmi vyčnieva – cirkus zo saudského štadióna. Ak by sme si tento zápas odpočítali (extremity sa môžu vylúčiť, je to bežná metóda v štatistike), vyjde nám z toho, že sme inkasovali 4 góly v 6 zápasoch. To vôbec nie je zlá bilancia. Na druhej strane sme dali 7 gólov v 6 zápasoch, čo nie je zlé, ale tiež nič slávne. Preto si myslím, že defenzíva mala v decembri navrch, takže hráč mesiaca by mal byť skôr zo zadných radov ako z ofenzívy. Celý tento myšlienkový experiment smeruje k tomu, že hráčom mesiaca december bol pre mňa Big F****** Gandalf našej obrany, nemecká veža Per Mertesacker.
Rok 2013 bol pre Pera zlomový v jeho kariére v Arsenale. Nielenže vytvoril s Laurentom Koscielnym najlepšiu stopérsku dvojicu od dua Silvestre – Senderos… pardon, myslel som Campbell – Touré (a možno aj Adams – Bould)… ale dokázal so spoluhráčmi spraviť z deravej defenzívy z minulých sezón najlepšiu obranu v Premier League. Práve Perova inteligencia, vodcovské schopnosti (Mesut by vedel porozprávať, už len za to vyčistenie žalúdka po zápase na Jihad Stadium by si Per toho Hráča mesiaca zaslúžil) a typická nemecká disciplinovanosť a precíznosť sú tým, čo drží náš defenzívny systém pohromade. Z inej strany to bolo vidieť v zápase s Neapolom, v ktorom každý obranca spravil minimálne jednu veľkú chybu, ale Neapol sa presadil, až keď tú svoju spravil Per. Aj to hovorí o jeho dôležitosti. Tú podčiarkuje aj kapitánska páska, ktorá sa dostala na jeho rameno v zápasoch, v ktorých nenastúpil ani jeden z dvoch kapitánov, ktorí sú pred Perom v poradí.
Perove prednosti i nedostatky sú dobre známe. Nie je žiadny šprintér, ani gymnasta, či karatista ako „držiteľ čierneho pásu“ Koscielny. Na druhej strane prejsť cez Pera v súboji jeden na jedného, ak je Per otočený útočníkovi čelom, je takmer nemožné (tak, ako „You shall not pass“ hovorí Gandalf Balrogovi, určite aspoň v duchu hovorí i nemecký futbalový Gandalf útočníkom) vďaka jeho teleskopickým nohám a dokonalému odhadu situácie. Dirigovanie obrany je jeho veľmi silnou stránkou, ale o tom som už písal veľa krát. Navyše v súšasnosti Per už naozaj spevnel, takže dokáže bezpečne vyhrať hlavičkové súboje proti ktorémukoľvek útočníkovi. Práve jeho (a treba uznať, že aj Giroudova) prítomnosť v šestnástke je dôvodom, prečo nemám malé infarkty pred každou defenzívnou a mám nádej na gól pred každou ofenzívnou štandardkou (no dobre, ono to väčšinou dopadne inak, ale to už je problém exekútorov – hoci Giroudov gól proti Novým Zámkom ukazuje, že to nie je až také zlé).
Per v decembri v žiadnom zápase mimoriadne nežiaril, ale „svietil“ dosť jasne vo väčšine zápasov. Najmä v tom poslednom v Newcastli bol jeho výkon takmer dokonalý, naša defenzíva s ním na čele nielenže vymazala jednu z najnebezpečnejších útočných trojíc v Premier League, ale odolala aj záverečnému vabanku, pri ktorom lietal do našej šestnástky jeden center za druhým. Konzistencia, ktorá zdobí výkony Arsenalu v takmer každom zápase tejto sezóny, krásne koreluje s konzistenciou výkonov Pána Spoľahlivého. Nielen za výkony v decembri, ale vlastne za celý rok si ocenenie určite zaslúži.
DaemonAllburn
/blog vyjadruje osobný názor autora/
