Tak som sa rozhodol na chvíľku znížiť intenzitu Ö-mánie a po roku sa vrátiť k mojej blogovej rubrike Hráč mesiaca gunners.cz. Neručím v tejto chvíli za jej pravidelnosť, ale budem sa jej snažiť držať. Moje rozhodnutie napísať ďalší diel tejto série bolo do významnej miery podnietené tým, že Hráčom mesiaca august (srpen) 2013 nemôže byť nikto iný, ako horolezec z dna zatratenia až na vrchol priazne, hráč, ktorý prežil neuveriteľnú fyzickú a neskôr určite aj psychickú bolesť, ale vrátil sa oveľa silnejší, hráč, ktorý dokáže dva krát týždenne odbehať viac ako 12 kilometrov a vyzerá, že by si po každom zápase dal v pohode ešte tri kolečká okolo štadióna, proste One and Only – Aaron Ramsey.
Opisovať životný príbeh Aarona Ramseyho aj so všetkými ťažkými okamihmi by bolo nosením dreva do lesa, ten musí poznať každý fanúšik Gunners. Chválenie sa tým, že ja som videl Aaronov talent aj v okamihoch, keď bol zahrabaný pod kopou chýbajúcej sebadôvery a ešte väčšou kopou nedôvery zo strany väčšiny fanúšikov, by zas mohlo vyzerať ako… Chválenie sa? Možno hej, ale zas čo je pravda, nie je hriech! Aj keď priznávam, mal som to uľahčené, lebo sa stačilo len držať toho, čo sa už veľ krát potvrdilo, že ak si Wenger myslí o niekom, že má talent, tak ho určite má a záleží len na tom, či ho dotyčný chce rozvíjať. Ale nechcem tu písať o temnej minulosti, nechcem tu chváliť seba (hoci dobré sa chváli samo, že áno!), chcem písať o žiarivej súčasnosti a chváliť jedine hráča menom Aaron James Ramsey.
Rok 2013 vyzerá byť v kariére mladého Walesana naozaj prelomový. Vybojoval si v ňom takmer neotrasiteľnú pozíciu v srdci zálohy Arsenalu, ale okrem toho sa dostal napevno aj do sŕdc väčšiny fanúšikov a fanúšičiek (dovolím si povedať, že najmä fanúšičiek) kanonierov. Čo bolo za tou zmenou v prístupe k nemu? Jeho zmena prístupu k futbalu. Niežeby predtým Aaron niečo flákal, to určite nemá v povahe, ale za posledný rok si musel na tréningoch toho pridať toľko, ako Mo Farah pred olympiádou. Aaronova kondícia je priam nepredstaviteľná, veď napríklad v zápase s Fenerbahce v Istanbule odbehal o vyše kilometer viac ako druhý v poradí Dirk Kuyt a o neuveriteľných 1120 metrov viac ako Jack Wilshere, druhý najbehavejší Gunner.
Ale nie je to iba o behaní, to by bol najväčší futbalový talent naozaj Mo Farah. Aaron preukazuje výnimočné kvality aj v osobných súbojoch. Každý vie, aká väzba je Micah Richards. Nikto by však nečakal, že ho zvalcuje práve Aaron Ramsey. A predsa sa tak stalo v prípravnom zápase v Helsinkách. Aaron očividne nadviazal na prípravu v rugby, ktorá sa mu dostala v mladosti. Vďakabohu, že si nakoniec vybral futbal! Ale práve fyzická sila a odolnosť, ktorá sa rozvíja pri rugby, je veľmi užitočná aj vo futbale. Možno by to chcelo rugbyové tréningy pre viacero hráčov Arsenalu.
Ale behavosť a sila by mohli stačiť akurát tak na „Mighty“ Stoke, nie však na Arsenal. A keďže Aaron je plnohodnotným hráčom Arsenalu, musí mať niečo viac. Napríklad skvelé prihrávky. Je dlhodobo známe, že Aaron má vysoké percento presných prihrávok, pričom za zápas ich zahrá desiatky. Bolo to však vysvetľované tým, že prihrávky do boku a dozadu nie je problém zahrať presne. To už však neplatí. Aaron začína dokazovať, že je excelentný nahrávač, ktorý dokáže preniesť hru krížom cez celé ihrisko, ale aj poslať smrtiacu kolmicu po zemi i vzduchom. Kto pozeral prípravné zápasy a predkolo Ligy Majstrov, musí potvrdiť, že Aaron dokázal nájsť najmä Thea viacerými excelentnými kolmicami. A hlavne tá, ktorá predchádzala Gibbsovmu gólu, stojí za zapamätanie.
Dlho bol Aaron pokladaný za hráča, ktorý dokáže hrať najmä (alebo iba?) fyzicky, je teda vhodný na post defenzívneho záložníka, no podľa mňa to nie je celkom pravda. Teda nie to, že je fyzicky veľmi zdatný, to pravda je, ale Aaron má oveľa širší repertoár daností. Koniec koncov, ukazoval to aj v zápasoch pre zranením a naplno to ukazuje aj teraz. Aaron, hoci na to nemusí vyzerať, má vynikajúcu techniku a ovládanie lopty. On nie je „trickster“ (rozumej kúzelník) ako Ox, ani „twister“ (rozumej tornádo – pre Rosove bleskové otočky s loptou) ako Tomáš, ani „sticker“ (rozumej „nálepka na loptu“, on ju v istých okamihoch musí mať naozaj nalepenú na nohu, inak sa fyzikálne nedá vysvetliť to, čo s ňou robí) ako Santi. Aaronove ovládanie lopty je veľmi účelné, ale inak je na najvyššej úrovni. Trik s loptou (viď zidanovská „ruleta“ v prípraváku proti Dream Teamu) si dovolí iba vtedy, keď si ho môže dovoliť. Ale zas viac pätičiek, ako od neho, som videl akurát v Özilovom päťminútovom videu.
A to všetko Aaron podložil konečne vysokou efektivitou vo finálnej fáze. Jeho enormná kondícia a ochota behať mu umožňuje dostávať sa do zakončenia, z čoho vyplynuli 3 góly, ktorými ešte pred Platinim zostrelil Turkov z neba Ligy Majstrov. A každý gól dal iným spôsobom, prvý strelou z diaľky, druhý dorážkou do odkrytej brány, tretí fantastickým volejom po Gibbsovom centri. Ale tiež treba spomenúť krásny gól po fantastickej narážačke s Theom do siete Joe Harta, ktorému nasadil priam až hokejový blafák. Štyri góly a jedna prihrávka na gól za mesiac od „box-to-box“ stredopoliara, to je viac ako solídna bilancia.
Opäť raz v ostatných dvoch týždňoch musím konštatovať, že nedokážem skrývať nadšenie – tento krát to, ktoré vo mne vzbudzujú výkony Aarona Ramseyho. A nielen preto, že opäť raz na vlastné oči sledujem príbeh ako z rozprávky, keď sa z Popolvára stal kráľ zálohy Arsenalu. A nielen preto, že Aaron je súčasťou nového, veľmi talentovaného britského jadra Arsenalu, z ktorého vlastne už všetci nakukli do reprezentácie. A nielen preto, že som si Aarona obľúbil hneď po jeho príchode do Londýna. Ale aj pre niečo, v čom je Aaron výnimočný. Chcete poznať hráča, ktorý uprednostnil Arsenal pred Manchestrom United, Wengera pred Fergusonom, nádej na čo najlepší rozvoj futbalových daností na ihrisku pred istými trofejami z lavičky? Poznám jedného takého, volá sa Aaron James Ramsey.
DaemonAllburn
/blog vyjadruje osobné názory autora a síce sa nemusí zhodovať s ničím, ale očividne sa zhoduje s názorom väčšiny, ktorá Aarona vyhlásila za hráča mesiaca Arsenalu aj oficiálne/
/za logo ďakujem GoonerLucasovi, ktorý možno už aj zabudol, že ho robil/
