Pri jednom z mnohých meraní síl s bratrancom na FIFE 12 padla moja otázka či neskúsime šťastie o lístky na nejaký zápas Arsenalu. Po jeho kladnej odpovedi sme ihneď pozreli ponuku zápasov a výber bol jasný. North London derby by bol splnený sen. Netrpezlivo sme čakali na rozhodnutie a keď prišiel mail s kladným výsledkom bola to neskutočná radosť. Ešte nasledujúce 2 dni som bol v eufórii J. Keď už opadla nasledovalo plánovanie tohto výletu (letenky, ubytovanie..). Našťastie s ubytovaním sme problém nemali, lebo máme v Londýne rodinu a tak aspoň ostalo viac peňazí na suveníry J.
Deň odletu sa blížil a ľudia z okolia začali podpichovať, najmä po prehrách s AC a Sunderlandom, či sa mi to oplatí, že v tejto situácii nemáme šancu. Ja som bol presvedčený o opaku a tak sa aj stalo.
2 dni pred zápasom nasledoval odlet do Londýna s cieľom stihnúť v tento deň prehliadku Emirates stadium. Cesta z letiska, ubytovanie, cesta na štadión prebehla presne ako som očakával a tak nám už nič nebránilo pozrieť si útroby Emirates stadium a múzeum. Po príchode na Emirates sa stretávame s chlapcami z Česka, aby sme spolu išli na prehliadku. Zážitky sú to neskutočné. Fotoaparát sa nezastavil. Po prehliadke nasledovalo prvé míňanie libier v Armoury, nájdenie kameňa CZ+SK GUNNERS a večer už len relax.
Sobota bola určená na prehliadku Londýna. Počasie bolo krásne, teplo a tak sa dalo pozrieť čo najviac. Popri klasických pamiatkach v Londýne nás veľmi zaujali ich parky. Krásne, čisté, plno zvieratiek, ľudia si kopú loptu, behajú po parku, alebo len tak relaxujú. Kiežby aj u nás to bolo takéto.
V nedeľu o 9:00 vyrážame smer Emirates, keďže metro v našej časti Londýna nefunguje a netušíme ako dlho bude trvať cesta autobusom. Pri kúpe lístkov na autobus stretávame starého pána, ktorý ukazuje na naše dresy a usmieva sa. U predavača sa dozvedáme, že je držiteľom klubovej karty 30 rokov. Na zastávke autobusu sa nás pán vedľa nás pýta prečo ideme tak skoro. Odpovedáme, že chceme isť na pivko do nejakého pubu a pozrieť Highbury park. On spomína ako raz po zápase sedeli v pube a fanúšikovia Sp*rs im porozbíjali okná.
Po príchode k Emirates mierime rovno do Armoury na druhé kolo nákupov. Tam sa stretávame so kamarátmi z Čiech, s ktorými sme absolvovali aj prehliadku v piatok. Keďže ešte máme dostatok času ideme do The Gunners Pub. Počas cesty míňame Highbury park tak robíme pár fotiek. Už 2 hodiny pred zápasom je tento pub slušne obsadený. Spravíme páru fotiek, vypijeme nejaké to pivko a hor sa na tribúny Emirates. Začiatok zápasu nebol podľa našich predstáv a za stavu 0:2 sa šírila pesimistická nálada a fanúšikovia Sp*rs boli na koni. Keďže sme sedeli takmer nad nimi sledovali sme ako sebavedome ukazujú že je po zápase, máme ist domov a iné „priateľské“ gestá. Po krásnom centri od Artetu, góle Sagnu a ukážkovej strele v. Persieho hosťujúci sektor fanúšikov už nebol taký hluční a ani istý výsledkom. V 2 polčase ako sme úplne prebrali zápas a pridávali jeden gól za druhým sa pomaly začal tento sektor vyprázdňovať a na konci tam neostal skoro nikto. Atmosféra na zápase bola neskutočná, zimomriavky celých 90 minút. Po našich góloch nasledovala nespútaná radosť a ľudia skákali po sebe, objímali sa s úplne cudzími ľuďmi.
Po zápase nasledovalo vstrebávanie zážitkov a v pondelok skoro ráno odlet na Slovensko. Po príchode domov som od ľudí, čo pred mojím odletom rozprávali o tom, že nemáme šancu, počul len ako mi závidia, že lepší zápas som si nemohol vybrať. Ja som to však vedel už aj pred odletom J.
Tým to by som sa chcel poďakovať za tento neopísateľný zážitok Supporters Clubu. Myslím si, že krajší prvý zápas Arsenalu naživo sme si nemohli vybrať . Tie zážitky a emócie budeme ešte dlho vstrebávať.
