Musím priznať, približne o 23:45 v pondelok 2.9.2013 som upadol do stavu nadšenia. Môj pocit sa dá najskôr opísať ako ten stav, do ktorého človek upadne, keď mu/jej jeho/jej vysnená osoba opačného alebo rovnakého (veď žijeme v 21. storočí) pohlavia oznámi, že na to rande teda pôjde. Porovnateľný pocit mám odvtedy, čo bol oficiálne oznámený prestup Mesuta Özila (pre pracovníkov webu Arsenal.com – Alt+153). Ešte to nie to „rande“, lebo to sa udeje asi až o dva týždne, keď Mesut prvý krát vybehne na trávnik v červeno-bielom drese, ale tie chvíle čakania tiež stoja za to. A veľkou výhodou je, že na rozdiel od skutočného rande v tomto prípade výsledok nezávisí odo mňa, takže odpadáva prvok nervozity a strachu z vlastného zlyhania, keďže je to iba na Mesutovi, čo predvedie vo svojom prvom zápase za Gunners.
Čo tento prestup znamená pre Arsenal? Je jasné, že je to najväčší prestup v histórii klubu, a je tiež jasné, že Mesut Alt+153zil je presne tá (francúzsky prízvuk) „top-top kuolity“, ktorú nám Wenger celé leto sľuboval. Mesut je prvá ozajstná superhviezda, ktorú Wenger kúpil, lebo Bergkampa on nekupoval a ostatné superhviezdy buď zdedil alebo vytvoril. Tá cena môže vyzerať veľmi vysoká (ona tak nielen vyzerá, ale aj je, ale cenotvorba v modernom futbale, to je téma na celú knihu a nie malú časť blogu), ale keď ju začneme vnímať v širšom kontexte, tak je jasné, že Özil určite nie je polovičný hráč oproti Baleovi, že 50 miliónov € je v jeho prípade určite lepšie investovaných, ako napríklad 37 miliónov €, ktoré vrazil Neapol do Higuaína (a to radšej nespomínam Torresa…).
Z hľadiska hry je prínos Özila nespochybniteľný. Hráč, ktorý je v súčasnosti asi najlepšou „klasickou desiatkou“ na svete, jednoducho musí posunúť tím na vyššiu úroveň. Tak to vnímajú aj všetci hráči Arsenalu, ktorí sú aj podľa ich vyjadrení rovnako nadšení ako fanúšikovia. A tím z neho určite bude mať prospech. V mojom predošlom blogu som písal, že naše hroty potrebujú distribúciu prihrávok. Neprišiel síce hráč, čo by vedel v každom zápase prejsť cez troch a zavesiť, ale teraz máme v tíme hráča, ktorý je asi najlepším nahrávačom na svete a ktorý je zárukou tej najlepšej možnej distribúcie prihrávok. Z jeho kolmíc bude ťažiť Theo (ktorý určite bude hrávať a bude sa zlepšovať, ale to je tiež na samostatný článok), z jeho centrov Oli, o Poldim ani nehovorím, tí dvaja toho majú spolu nahratého až-až. K tomu si pridajme kolotoče, ktoré bude Mesut zadarmo robiť pre súperov spolu so Santim, Aaronom, Jackom, Rosom, Mikelom, Mathieuom…
Naša záloha sa za jeden deň posunula papierovo minimálne na úroveň H-F-F-R zálohy. Keď si spravíme substitúciu Santiho za Hleba, tak Santi je asi lepší hráč, minimálne je efektívnejší v koncovke, a pri porovnaní Mesuta a vtedajšieho Cesca v prospech nemeckého reprezentanta hovoria skúsenosti, rýchlosť a dribling, pričom v prihrávkach sú určite porovnateľní. Druhé F a R vlastne máme, len o pár rokov a desiatky zápasov skúsenejších, pričom tie roky im zatiaľ neubrali na dynamike hry (vo Flaminiho prípade síce hodnotím podľa jedného zápasu, v ktorom však bol veľmi presvedčivý). K tomu máme navyše Artetu, Ramseyho, Wilshera a v niekoľkých zápasoch za rok aj „like a new signing“ Diabyho. Takúto luxusnú zálohu nemá žiadny tím v Premier League. Už to treba len potvrdiť na ihrisku, ale o to by som sa nebál.
A vôbec sa nebojím o Mesutovu aklimatizáciu, že hráči „top-top kuolity“ nepotrebujú dlhý čas na zohratie s tímom, to nám predviedol už Santi a vlastne aj Arshavin, ktorému to zohratie asi skôr uškodilo… Mesuta tu navyše víta už dosť bohato zastúpená nemecká enkláva, pričom s tými staršími je dobrý kamarát (najmä s mojím najobľúbenejším futbalovým entom Mertesackerom už z Werderu) a pre tých mladších je vzorom (tu zas treba spomenúť „bosoráka“ Zelalema a jeho splnený sen). A ani s ostatnými nebude žiadny problém, tímová chémia funguje, ako už dávno nie.
Objavil sa tu tiež „výkrik do tmy“, že Rosu tento prestup „zničil“. No neviem, podľa mňa by ho skôr zničilo 8 zápasov mesačne. Teraz, keď máme takú kvalitnú alternatívu, bude mať Rosa dosť času na regeneráciu, ktorého ľudia po tridsiatke potrebujú predsa len viac, ako vo veku nejakých 25 rokov. A to Rosa ešte uvidí, ako s ním zamávajú Kristove roky… Takže Özilov príchod je určite dobrou správou aj pre Tomáša.
Ešte sa pozastavím pri ďalších prestupoch a neprestupoch. Yaya Sanogo je celkom isto veľmi talentovaný hráč, ešte istejšie však potrebuje stráviť dosť času na ihrisku aj v posilňovni (žeby preto Arsène počítal s Frimmym? Just kidding!). Keď zosilnie a prestane ho trápiť tréma zo zápasov, môže byť veľkou nádejou pre budúcnosť. Možno aj preto Wenger nechcel riešiť post útočníckej dvojky nejako dlhodobo, pretože jednotka je jasná a prestup útočníka, ktorý by nebol „top-top kuolity“ (čo bez urážky taký Benteke určite nie je, minimálne jeden „top“ mu ešte chýba) by Yayu posadil dlhodobo na tribúnu. Neviem čítať myšlienky (podľa mentalistu Patricka Janea sa to ani nedá, všetko sú to len triky a psychológia), ale mám pocit, že „škrt cez rozpočet“, čo sa týka útočníkov, Wengerovi okrem Perezovho špecifického zmyslu pre dodržanie dohody (ale buďme mu vďační za zatmenie mozgu v prípade Özila) a neschopnosti Suarezovho agenta porozumieť písanému textu zmluvy, spravila práve forma Girouda, ktorá je teraz naozaj „top-top“. V tejto chvíli by mala väčšina útočníkov sveta problém posadiť Oliho na lavičku. A vyhadzovať minimálne 25 miliónov (za menej útočníka zodpovedajúcich kvalít zoženiete ťažko) na hráča, ktorý by pri Oliho fyzičke a odolnosti väčšinu zápasov presedel na lavičke, to by Wenger určite nespravil. Práve preto tu bol pokus o lacné a účinne riešenie s „prenájmom“ chudáka Dembu. Škoda, že Wenger vyplašil „Spešl-uana“ Özilom, inak by to možno aj vyšlo. Ale ešte stále tu máme dánskeho princa Nicklasa…
Príchod Viviana musí niečo znamenať pre našich Poliakov, len ešte neviem, čo. Wojto je v tejto chvíli jasná jednotka, tak snáď ho nová konkurencia bude držať v stave podobnom prestupovému obdobiu. Čo bude s Fabom, to si netrúfam predpovedať. Každopádne je očividné, že Arsène má rád talianskych brankárov a Vito mu určite chýbal už hodinu po odchode, a tiež to, že sa mu musel Almunia páčiť výzorom. Tak si teraz zohnal dva v jednom…
A nakoniec Flamini. V predošlom blogu som napísal, že „Flamini bol ideálny predstaviteľ wengerovských DM“, takže teraz sa ho konečne podarilo nahradiť… Flaminim… Jeho odchod nebol úplne košér, ale maslo na hlave majú obe strany a pokiaľ si dobre pamätám (a dúfam, že skleróza ešte neklope na dvere), Flam nemal po odchode nikdy negatívne vyjadrenia na Klub, skôr naopak. Teraz prišiel zadarmo, čo môže byť nakoniec obchod roka. To, ako nám chýbal, bolo vidieť v prvom zápase, v ktorom už nechýbal a predviedol takmer všetky ozdoby svojej hry – bojovnosť, fyzickú pripravenosť, zmysel pre taktiku a pre priestor, „tackling“ a v neposlednom rade organizáciu defenzívy. Veľmi nahlas si požiadal o základ a som už teraz zvedavý, čo bude Wenger robiť po návrate Artetu, keďže sa asi nehodí posadiť už druhého kapitána na lavičku.
A keď sme pri tom, ešte by som rád zmienil, ako veľmi svedčí Perovi kapitánska páska. Mám pocit, že jeho výkony stúpli s páskou o veľa-veľa percent. Per je očividne typ, ktorý potrebuje čo najviac zodpovednosti – keď ju má, cíti sa ako ryba vo vode. A neviem, či ste si cez víkend uvedomili, ale my dokážeme ubrániť vedenie 1:0 aj vtedy, keď do šestnástky lietajú center za centrom! A kedy sme naposledy inkasovali zo štandardky (nemyslím Taylorove penalty – to boli dosť neštandardné situácie)? To snáď ani nie je ten istý Arsenal, čo strácal body po Delapovych 70-metrových vhadzovaniach. A kto za to môže? Per! No dobre, aj Steve B., ale ten nie je na ihrisku.
Už som priznal, som stave blízkom eufórii, ale nezávisle na tom som plný optimizmu. Nebyť zakopnutia s Anthonym Taylorom, mali by sme dokonalý vstup do sezóny 2013/14. Odpoveď tímu na zaváhanie však bola impozantná, 4 výhry, skóre 9:1, dve víťazstvá v mestských derby, postup do skupinovej fázy Ligy Majstrov. K tomu väčšinou veľmi pozerateľná hra, rýchle akcie, narážačky na jeden dotyk, pekné góly, veľká bojovnosť (najmä v zápase s Rottenhamom), výnimočné výkony Ramseyho, Girouda, Mertesackera, Szcz… Wojta, návrat Cazorlu z letnej dovolenky (už aj duchom) a Flaminiho z viacročnej dovolenky v Taliansku a samozrejme nové číslo 11, to sa človek tomu optimizmu ťažko bráni. A mne osobne sa ani nechce…
DaemonAllburn
/Blog vyjadruje osobné názory autora a nemusí sa zhodovať s ničím/
/Podoba mladého muža na obrázku na Aarona Ramseyho je čisto náhodná a dosť nedokonalá. To ale neznamená, že mu nezávidím!/
