Pôvodne som toto začal písať ako odpoveď do diskusie pod jedným blogom, ale keďže myšlienok bolo veľa a príspevok rástol a rástol, rozhodol som sa aj ja trochu si zablogovať. Opäť ako v prípade ostatných blogov ide o môj názor, diskusiu aj argumenty proti vítam, aj tak ani tento článok, ani diskusia pod ním asi nič nevyrieši, ale otázka stojí tak: Je vôbec nutné niečo riešiť?
V pondelok Arsenal opäť prehral zápas so súperom z Big4. Môžeme polemizovať o tom, či ešte má zmysel hovoriť o nejakej Big4, pretože sa nám na vrchol tabuľky Premier League natlačili dva pre nás tak veľmi “obľúbené” tímy, sliepočky zo severu Londýna a olejári z Manchestru. Každopádne, Manchester United je klub, ktorý má svoju silu a váhu, ktorú treba rešpektovať. Okamžite po zápase opäť raz povstala vlna kritiky, volajúca po zmene. Niektorým by stačila zmena na niektorých postoch, ďalší chcú zmenu systému hry, no a niektorí rovno výmenu managera.
Ja osobne nemám ani „nanogram“ potreby niečo v Arsenale meniť. Prečo ho nemám?
Takže v prvom rade preto, že nemám žiadne revolucionárske sklony (nemám rád Auroru ani gilotínu) a navyše v tomto prípade by akákoľvek snaha niečo zmeniť bola čisto donquijotská, meniť môže iba ten, kto má nejaký vplyv. A ja a ani žiadny iný fanúšik Arsenalu píšuci a čitájúci na gunners.cz nemá ani “nanogram” vplyvu na činnosť Arsenalu (ospravedlňujem sa prípadným akcionárom Arsenalu medzi nami).
Po druhé, Arsenal na tom nie je zďaleka tak zle, ako to vidia naši kritici. Určite je na tom oveľa lepšie, ako írska ekonomika (na tú tiež nemám vplyv), alebo slovenské školstvo, ktorého stav ma mimochodom trápi oveľa viac, ako prehra s T*ttenhamom, a na ktoré mám nejaký vplyv, hoci je tak zúfalo malý, že je takmer neuplatniteľný. Ale späť k Arsenalu. To, že Chamakh nie je Henry, že Fabregas nie je Vieira, že Arshavin nie je Ljungberg, ani Nasri nie je Pires, je jasné snáď každému. Všetci majú svoje kvality, ale každý ma iné. Preto je jasné, že tento Arsenal bude hrať inak, ako Arsenal z obdobia Invincibles.
Ale postavme si otázku inak. Nebol Arsenal v období Invincibles taký dominantný ani nie tak preto, že by zaň hrali nadľudia nadľudský futbal, ale skôr preto, že konkurencia a vlastne celá liga bola o niečo slabšia? Chelsea bola ešte stále Chelsea, nie Chelski, ManU prechádzal slabším obdobím, Liverpool má slabšie obdobie už 20 rokov. Lebo vyhrať ligu je jedna vec, ale reálna kvalita je vec iná a dá sa zhodnotiť jedine porovnaním s inými. Aj Žilina je totálne dominantná v slovenskej lige, len chlapci z Marseille to nejak neboli ochotní rešpektovať. Z hľadiska presadenia sa v rámci európskeho futbalu dokázal tento Fabregasov Arsenal viac, ako ten Vieirov (počítam to od 2001 do 2005, rok 2006 je už skôr v medziobdobí s nástupom novej generácie „fabregasovcov“, veď Paddy už bol vtedy preč), ktorý to dotiahol maximálne do štvrťfinále LM. Za posledné tri roky to Arsenal dotiahol dva krát do štvrťfinále a raz až do semifinále. Takže z toho mi vychádza, že hoci v PL Arsenal nie je tak dominantný, ako 7 rokov dozadu, v Europe je oveľa viac konkurencieschopný. Je na polemiku, či je lepšie dominovať v Anglicku, alebo mať šancu presadiť sa v Európe, ale mám dojem, že pri súčasnej rýchlosti globalizácie onedlho medzi tieto dva ciele budeme môcť dať rovnítko.
Preto vonkoncom nemám obavy z budúcnosti Arsenalu vedeného Ivanom Gazidisom a Arsènom Wengerom , ktorí na rozdiel od ľudí okamžitého úspechu, ako je Mourinho, ktorý síce získava trofeje, no necháva za sebou zdevastované mužstvo (Chelski i Inter išli v dobe tesne pred, resp. po jeho odchode dolu), myslia aj na budúcnosť klubu, na ktorom im záleží (Mourinhovi v skutočnosti záleží iba na Special 5). Občas si totiž pozriem záznamy zápasov rezervy a U18 (prípadne si pozriem, ako sa darí hráčom na hosťovaniach) a vidím tam hráčov, ktorí majú presne tie vlastnosti, ktoré naozaj tak trošku chýbaju súčasným hráčom A-tímu (ospravedlňujem sa, ak niektorého pri menovaní zabudnem, píšem to z hlavy). Potrebujeme hrotového útočníka s ťahom na bránu a schopnosťou dávať góly na požiadanie? Mám hneď dve mená – Jay Emmanuel Thomas a Benik Afobe (ktorý má výborne správy na Twitteri). Potrebujeme hráčov, čo sa neboja strieľať? Okrem dvoch menovaných môžem pridať Lansburyho, Anekeho, Eastmonda či Ozyakupa. Potrebujeme rýchlych krídelníkov? Watts, Sunu, Wellington (ten samozrejme ešte nemohol hrať za Arsenal, ale má predpoklady zažiariť) či Deacon. Potrebujeme agilných DM? Frimpong (veľká škoda jeho zranenia), Eastmond či Coquelin. Potrebujeme stopérske osobnosti? Bartley aj Miquel bol, resp. je kapitánom rezervy a Nordveit je tiež viac ako použiteľný. K tomu môžeme pričítať niekoho, koho už zrazu nepotrebujeme, hoci donedávna sme vraj súrne potrebovali, až kým to dvaja Poliaci nevyriešili a to brankársky supertalent Damiána Martineza. A nesmiem zabudnúť na môjho obľúbenca Aarona, ktorý má ešte stále iba 19. A to sa mi nechce menovať ďalších hráčov, ktorí majú tiež veľký potenciál, len ja som nemal v tejto chvíli potenciál spomenúť si na nich.
Môžete namietať, že to sú hráči príliš mladí, že tí nemôžu Arsenalu pomôcť hneď teraz. Ale to nemôže nikto z nás vedieť, pokiaľ to Arsène nevyskúša. Veď kto by povedal, že 18-ročný Jack Wilshere bude hrávať pravidelne PL v základnej zostave, navyše bude patriť medzi najlepších a v súbojoch nebojácne “nakladať” Evrovi, či Fletcherovi? Kto by povedal, že Vojto Šťastný zažiari v zápase na Old Trafforde a vychytá tutovky Andersonovi i Rooneymu? Teda kto okrem neho samého? Nikde nie je napísané, že napríklad malý svalovec Wellington Silva alebo veľký svalovec JET sa nestanú objavom jari. A to, že máme takúto silnú nastupujúcu generáciu je veľká zásluha práve Arsèna Wengera, ktorý je možno práve preto taký „pasívny“ na prestupových trhoch, lebo vie, aké esá má v rukáve, ale ako správny hráč hneď neodkrýva všetky karty.
Nikomu neberiem jeho názor. Nemusí byť každý taký optimista ako ja (asi je to moja jediná obrana proti nenormálnosti nášho sveta, ktorý je oveľa nenormálnejší ako “hádzaná okolo šestnástky”). Ale nepáči sa mi, ak niekto robí z komára somára, z menšieho poklesu formy robí úpadok mužstva a hľadá katastrofu tam, kde nie je ani náhodou. To je u nás v strednej Európe veľmi populárny postoj, ale mám pocit, že nás v ničom neposúva ďalej. Arsenal je na tom veľmi dobre, niektoré veci síce treba meniť, ale mení sa každý dynamický systém, ktorý sa prispôsobuje okolnostiam (ale každá zmena vyžaduje prísun energie a nedeje sa okamžite, príliš rýchla zmena spôsobí kolaps systému – malá lekcia termodynamiky). No stále sa posúva ďalej a vyššie a aj tie trofeje prídu, ja osobne sa neponáhľam, dokážem si na ne počkať, na jednu z nich som ochotný počkať dokonca až do konca februára!
A keď si to zoberieme z inej strany, tak na Chelski to bolo 0:2, na ManU už len 0:1, takže sa zlepšujeme, nie? 😉
/DaemonAllburn/
