Tento týždeň na oficiálnych stránkach Klubu patrí Bacarymu Sagnovi, ktorý v hlasovaní fanúšikov o Hráča Sezóny obsadil štvrté miesto. Tento francúzsky pravý obranca sa dokonale usídlil v Arsenale a od svojho príchodu z Auxerre na Emirates Stadium podáva kvalitné a vyrovnané výkony.
Jeho solídne bránenie v kombinácii s útočnými inštinktmi zvyšuje údernosť pravej strany formácie Arsenalu. Minulý rok relatívne neznámy obranca, ale dnes je už Sagna plnohodnotným členom Wengerovho mladého mužstva.
Svoj názor na tohto Francúza pridali aj štyria bývalí hráči Arsenalu, medzi ktorých patria aj dve legendy klubu: Kenny Sansom a Nigel Winterburn.
Stewart Robson
„ V jeho poslednej sezóne za Auxerre som ho veľmi sledoval a nakoniec sa stal najlepším pravým obrancom francúzskej Ligue 1. Nevyzeral vtedy ako nadpriemerný hráč, ale mnohých prekvapil najmä tým, ako sa dokázal adaptovať na Premier League a ako zapadol do hry Arsenalu ako takej. Pred uplynulou sezónou som si myslel, že nie je taký dobrý v ovládaní lopty, ale neskôr môj názor vyvrátil, pretože je vynikajúci v obrane aj v útoku a je taktiež rýchly.“
„ Sagna s Ebouém na pravej strany zálohy predstavuje istú kompaktnosť. Môžu si navzájom meniť pozície, a to je vždy veľmi dobré, pretože pri Bacaryho útočných výpadoch sa Eboue môže ľahko stiahnuť na jeho pozíciu. Myslím si, že si viedol veľmi dobre.“
Kenny Sansom
„ Nemal som tušenie kto to je, keď prišiel. Úžasne ma prekvapil. Nemyslím si ale, že ho v budúcej sezóne uvidíme na krídle. Pre mňa je Sagna hráčom sezóny. Fabregas bol veľkou oporou, ale Sagna bol často krát mužom zápasu. Vymeškal sedem zápasov v kľúčovom období a Arsenal trpel. To ukázalo, aký vplyv na mužstvo má. Útočí priamočiaro a s Clichym na opačnej strane núti súperov, aby útočili stredom, teda miestom, kde sme najsilnejší.“
Nigel Winterburn
„ Sagna bol proste fantastický. Prísť do Klubu a počínať si tak dobre hneď v prvej sezóne na pravej strane obrany. Myslím si, že je úžasnou vyhliadkou do budúcnosti. Môže sa len zlepšovať.“
Terry Neill
„ Sagna je veľmi vyrovnaný v bránení a útočení. Vôbec sa nebojí útočiť a keď vycíti príležitosť, tak sa vyrúti dopredu, čo svedčí o jeho rozume a predvídavosti. V posledných týždňoch sezóny práve útočný potenciál krajných obrancov vyvolával najväčší strach v súperových radoch a bola to teda vyrovnanosť oboch krajných obrancov a ich schopnosť rozoznať situáciu, kedy zaútočiť a kedy naopak podržať loptu, ktorá robila Arsenal takým nebezpečným z krídelných priestorov.“
/Arsenal.com/
