Umenie bránenia vo futbale podstúpilo prekvapivú transformáciu za posledných približne 20 rokov. Kvalita jednotlivých obrancov vo všeobecnosti zaznamenala pokles. Mená ako Paolo Maldini, Franco Baresi, Alessandro Nesta, Tony Adams, Jaap Stam alebo Marcel Desailly v deväťdesiatych rokoch formovali kontúry futbalu. Na začiatku milénia boli zas na vrchole obrancovia ako Sol Cambell, Rio Ferdinand, Fabio Cannavaro, Lucio a Carles Puyol.
Nemyslím, že z mojej strany ide o nostalgiu so slzami v očiach, keď vyhlásim, že dnes vo svete futbalu existuje iba málo stopérov podobného kalibru. Dokonca aj Thiago Silva, mnohými považovaný za vynikajúceho stredného obrancu, bol vyradený z reprezentačného teamu, kvôli tomu, že v niektorých rozhodujúcich momentoch sa ukázal byť viac ako nespoľahlivým. Myslím, že sa môže jednať o výsledok niekoľkých nesúvisiacich, ale významných príčin.
Pozornosť médií v súvislosti s futbalom nebola nikdy upriamenejšia na jednotlivca ako je dnes, no napriek tomu sa šport rozvinul smerom k stále kolektívnejším taktickým štruktúram. Odklon od tradičného útočného dua spôsobil, že obrancovia podstupujú menej duelov 1-na-1 s útočiacimi hráčmi. Mnoho teamov má dnes úplne plynulý útočný aparát, čo znamená, že dni keď sa Alan Shearer a Tony Adams o seba trieštili ako vlny o skaly, sú nateraz preč.
V reakcii na plynulé útočné formácie sa defenzívne riešenia museli menej zamerať na jednotlivcov. Väčšinou sa stáva, že teamy, v ktorých stopéri, ktorí majú na starosti určeného útočníka, sa musia vysporiadať s celým kŕdľom nabiehajúcich hráčov. Útočná hrozba nabrala rôzne formy, a aby sa s nimi teamy mohli vyrovnať, defenzívne prístupy sa museli stať flexibilnejšími. Skrátka, inteligentné defenzívne systémy a šikovní alebo obetaví hráči, ktorí v rámci nich operujú, sú omnoho dôležitejší než kvalita jednotlivých obrancov.
V tejto súvislosti boli pozmenené pravidlá tak, aby zvýhodňovali útočníkov. Oberanie zozadu, agresívnejšie zákroky, okopávanie alebo rozčúlené zdvíhanie rúk sú dnes postihované oveľa intenzívnejšie. Skrinka s náradím pre obrancov bola za posledné roky značne vybrakovaná, a ponúka tak oveľa menej možností ako odstaviť útočníkov. Došlo na akési ‘odblokovanie’, ktoré sa stalo účinnou taktikou zneškodňovania súperov. Úspešné teamy prišli s kreatívnymi riešeniami ako vyvážiť tento hendikep.
Portugalsko bolo toto leto na Eure úspešné svojou konzervatívnou jednotou, založenou na hlbokom bloku, disciplínou a tvrdou prácou. Atlético Madrid si osvojilo podobný prístup v zápasoch Ligy Majstrov s elitnými klubmi Európy. Pep Guardiola využíval držanie lopty ako rozhodujúcu defenzívnu zbraň. Držanie lopty od vašich súperov odzbrojuje ich schopnosť vytvárať tlak na vašu obrannú líniu. Mnoho trénerov obľubuje vysoko-oktánovú nátlakovú hru, ktorá efektívnym spôsobom vyzýva súpera ku chybám.
Zatiaľ čo plne súhlasím s potrebou Arsenalu zaplniť post stopéra, myslím, že naša obrana si vyžaduje minimálne toľko pozornosti na tréningu ako na prestupovom trhu. Arsenal proste nebráni kolektívne a myslím, že akýkoľvek stredový obranca, ktorého podpíšu, takmer jednoznačne nebude v Arsenale schopný naplniť svoj potenciál. V tomto ohľade je celkom príznačná klubová história v rozvíjaní mladých talentov na stopérskom poste.
Philippe Senderos, Johan Djourou a Matthew Upson sa jednoducho nezdokonalili tak, ako sa od nich očakávalo. Môžeme tvrdiť, že po tom ako sme prišli o upokojujúcu prítomnosť Sola Campella sa ani Kolo Toure nechytil. Jednanie manažéra môže naznačovať, že aj Calum Chambers sa môže podobne pobrať na cintorín defenzívnych prísľubov. (#WelcomeRobHolding). Nie je tajomstvom, že defenzívna činnosť nie je Arsenovou trénerskou silnou stránkou a tiež, že to ani nepovažuje za prioritu. To by mohlo vysvetľovať, prečo jeho trénersky team bol tradične z väčšej miery zostavený z bývalých obrancov.
Wengerové teamy sú schopné dobrého bránenia, keď ich nastaví na disciplinovanejšie poňatie hry. Toto platí pre väčšinu teamov: Tony Pulis vytvoril použitím rozumných materiálov nejednu húževnatú obrannú líniu, pretože spoluhráči z útoku a stredu poľa dostali pokyny, aby nenechávali obrancov oddelených. V Lige Majstrov 2005-06 zaznamenala cháska v obrannej štvorici Arsenalu 10 zápasov po sebe bez inkasovaného gólu, pretože zvyšok teamu bol zostavený tak, aby ich chránil.
Arsenal sa definuje ako útočný team, čo vždy znamená, že budeme trochu exponovaní. To je v určitej miere v poriadku; tento spôsob nám už predtým priniesol úspech. United pod Fergusonom boli zostavení veľmi podobne. Vtedajší United a Arsenal boli vo veľkej miere závislí na jednotlivých obrancoch: Adams, Stam, Campbell, Ferdinand. V prvej polovici svojho pôsobenia bol Wenger schopný zohnať podobné typy ako Adams a Campbell, ktorí obrannú štvoricu držali pohromade.
Pravdepodobne si podobnú úlohu predstavoval aj pre Williama Gallasa, ktorý sa však ukázal ako schopný stopér, ale mizerný líder. Per Mertesacker je poslednou akvizíciou s charakterom ‘profesora obrany’ – titul, ktorý Wenger udelil Adamsovi. Per je vynikajúcim stopérom, ale nie podobného razenia ako Adams, alebo Campbell. Avšak treba povedať, že Per sa tiež stal obeťou zastaraného myslenia spojeného s týmto kľúčovým postom. Arsenal neprideľuje bráneniu veľkú hodnotu. Stále sa na defenzívu hľadí, ako na niečo, čo je úlohou stopérov, s prípadným defenzívnym štítom, ktorý je v pohotovosti pripravený hasiť, v prípade vypuknutia požiarov.
Úroveň obrancov, na ktorých Arsene svojho času spoliehal pri upevňovaní svojej defenzívnej štvorice, už viac nie je k dispozícii, pretože defenzívna činnosť už viac takýmto spôsobom jednoducho nefunguje. S pocitom zatrpknutosti som sledoval, akým spôsobom došlo v nedeľu ku gólu Phiippa Coutinha. Liverpool pred ním zahral sériu 19 prihrávok. Loptu si neposúvali extra rýchlo, alebo presne. Toto nebolo predstavenie, ako keď Xavi s Iniestom svojho času miešali loptu po ihrisku ako hokejový puk. Toto bol akýsi Jordan Henderson a spol, ktorí si medzi sebou vymenili pomerne nepresnú sériu prihrávok a dotykov bez jediného zákroku z našej strany.
Táto akcia sa neudiala v 88. minúte, keď sú energetické zásoby teamu vyčerpané. Bola to 56. minúta, teda únava nemohla byť príčinou. Išlo o čistú nečinnosť pri hre bez lopty, čo je u nás príliš bežným javom. Bez lopty sa útok a stred poľa Arsenalu buď rozpadne na pohodový jogging smerom k vlastnej bráne, alebo stoja s rukami vbok a sledujú, ako ich defenzívny spoluhráči bojujú kuchynským náčiním proti popravčej čate.
Podobne ako Meursault v knihe Alberta Camusa, naši hráči sa vnímajú ako nestranný pozorovatelia tohto temného cirkusu. Posun v tomto prístupe je pre mňa oveľa dôležitejší než podpísanie nového stopéra. Keby som bol dostupným stopérom na prestupovom trhu, netešil by som sa z príležitosti pridať sa k Arsenalu. Stupeň, akým budete exponovaný v defenzíve vám zabráni dosiahnuť váš plný potenciál a väčšina prizerajúcich sa to označí ako vašu chybu. Ak ste stopérom, tak pridať sa k Arsenalu, je to isté ako keby ste boli kura a pridali sa ku KFC.
Zdroj: Tim Stillman (@Stillberto); www.arseblog.com z 18/08/2016
Preklad: Gizz Butt
