Tak sa nám opäť raz úspešne skončila sezóna. Priniesla nám dve trofeje, priniesla nám bezpečný postup do Ligy Majstrov, dokonca priamo do skupiny, priniesla nám obligátny a našťastie aj dosť skorý St. Totteringham’s Day, priniesla nám veľa peknej hry, skvelých individuálnych výkonov aj krásnych gólov, no priniesla nám aj nešťastné prehry, individuálne chyby, taktické zlyhania. No našťastie pre subjektívny dobrý pocit zo sezóny negatíva dominovali najmä v jej prvej polovici a tá druhá bola plná pozitív. A keď už bilancujeme, zbilancujme si individuálne výkony hráčov v jednotlivých formáciách a vyberme hráčov sezóny vrátane toho úplne najlepšieho. Toto je teda môj výber…
Brankár sezóny
Na poste brankára sa nám vystriedali tento rok až traja kandidáti, pričom každý z nich ukázal svoj potenciál, ale aj slabiny. Naša jednotka z minulosti, Wojciech Szczęsny, mala vyárendované miesto v bráne na jeseň, no jeho výkony nedosahovali kvalitu z minulej sezóny. Po jeho novoročnom výbuchu v Southamptone sa dostal do brány kolumbijský hrdina svetového šampionátu v Brazílii a v lige tam už nikoho ďalšieho nepustil. A keďže naše ligové výkony na jar boli takmer bezchybné a keďže Arsenal od zmeny na poste brankára inkasoval len 11 gólov v 18 ligových zápasoch, brankárom roka sa musí stať David Ospina.
David Ospina je nesporne veľmi kvalitný brankár, ktorému k absolútnej svetovej špičke chýba možno pár centimetrov, ale najmä mu chýbal angažmán v top tíme. To sa už, ako všetci vieme, zmenilo a David chytil šancu pevne do svojich rúk. Veľa krát potvrdil, že má vynikajúce reflexy, perfektne chytá nohami, nebojí sa ani centrov, ale čo je asi ešte dôležitejšie, dokáže pôsobiť na celý tím veľmi upokojujúcim dojmom. To bolo v dobe, keď to s našou pozíciou v lige nevyzeralo zďaleka dobre, veľmi dôležité. David vytiahol z klobúka sériu troch zápasov bez gólu, ktorá tímu vrátila stratené sebavedomie a napriek následnému zaváhaniu v kurníku dobrý dojem pokračoval naďalej.
Čo mňa osobne prekvapilo, bola dobrá koncentrácia Davida aj v zápasoch, keď sa k lopte dostával skôr sporadicky. Brankári z menších tímov sú zvyknutí chytať veľa a tým sa udržiavať v prevádzkovej teplote, na druhej strane tí vo veľkokluboch, a najmä v ofenzívne hrajúcich veľkokluboch, si musia udržiavať koncentráciu na jeden-dva dôležité, ale obvykle ťažké zákroky. Davidovi sa to však darilo dobre, nedostával hlúpe góly a vedel tím podržať. A napriek tomu, že ho veľká časť odborníkov podceňovala a podceňuje, David má veľkú zásluhu na našom jarnom zmŕtvychvstaní.
Obranca sezóny
Pre našu obranu to bol tiež rok dvoch rozdielnych polovíc. Na jeseň celý tím bránil veľmi neisto a obrana často predvádzala občas až neuveriteľné chyby. A predvádzali ich aj najväčšie opory ako Koscielny či Mertesacker. Na jar však bolo všetko inak. Skvelú bilanciu 11 gólov v 18 ligových zápasoch som už spomínal. Bolo to zásluhou zlepšenej defenzívy celého tímu, prítomnosti skutočného defenzívneho štítu v podobe Francisa Coquelina, ale najmä dôsledkom väčšej kompaktnosti a dobrej formy celej obrany vedenej opäť raz správne nemecky dôsledným kapitánom. Ak však bol v Arsenale obranca, ktorý dokázal hrať bez výkyvov, podával stabilne kvalitné výkony dokonca na viacerých postoch, bol ním Nacho Monreal, môj obranca sezóny 2014/15.
Nachito je jedným z najnenápadnejších hráčov v našom tíme, nevyniká pri organizácii hry, nevyniká efektnými obrannými zákrokmi, nevyniká ofenzívnymi výpadmi, človek si ho na ihrisku niekedy až nevšimne. Ale niečo si predsa musí všimnúť. Musí si všimnúť, že naša ľavá strana obrany je takmer nepriechodná, že je tam vždy niekto, kto zastaví prihrávku na krídlo, kto vytlačí protihráča a zabráni mu odcentrovať. Tým niekým je práve Nacho. Hodila by sa mu prezývka Pán spoľahlivý. A je až taký spoľahlivý, že dokázal zaplátať aj miesto stopéra v dobe, keď náš Koscielny laboroval so zranením.
Ale aby som Nachovi nekrivdil, jeho ofenzívna hra nie je zďaleka niečím, čo by nestálo za reč. Jeho nábehy za obranu sú vždy výborne načasované, stačí spomenúť dva v poslednom zápase sezóny, ktoré viedli nakoniec ku gólom. V prvom prípade skvelé nabehnutie Theovi na pas a následný center úplne rozvrátili obranu, čo náš rýchlik využil na krásny gól volejom. V druhom prípade sa síce Nacho nedostal k lopte, ale jeho nábeh uvoľnil priestor Alexisovi na jeho gól z inej planéty. Vrchol sezóny Nachito zaznamenal proti Manchestru United, kde mazácky otvoril skóre, čo nakoniec viedlo k prvému víťazstvu na Old Trafforde po dlhej dobe. Takže možno nenápadný, ale o to spoľahlivejší Nacho predsa len v sezóne 2014/15 vynikol.
Záložník sezóny
Záloha Arsenalu bola už oddávna výkladnou skriňou tímu a nie je tomu inak ani teraz. Dovolím si dokonca povedať, že súčasná záložná formácia je tou najkvalitnejšou za posledných desať rokov. Odzadu to istí Coquelin, ktorý sa stal bleskovo jedným z najlepších defenzívnych záložníkov Premier League, vedľa neho môže hrať waleský spasiteľ Ramsey, ale aj nový Mr. Arsenal Wilshere, pred nimi sa pohybuje génius Özil, či superdriblér Oxlade-Chamberlain, v zálohe je rodinné striebro Rosický, či superpočítač stredu poľa Arteta a celé to tmelí malý španielsky čarodejník Santi Cazorla, ktorý bol pre mňa záložníkom sezóny.
Prečo práve Santi? Ono by možno stačilo aj to, čo predvádzal v januári a februári, možno aj len to, čo predviedol na Etihad Stadium. V tej dobe podával neuveriteľné výkony a najmä pri spomínanom víťazstve nad Manchester City si robil v strede poľa, čo chcel. Dokonalá technika pri hre oboma nohami, perfektný prehľad o dianí na ihrisku, tvorivosť loptového umelca sa snúbili s agilitou a na Santiho drobnú postavu až neuveriteľnou odolnosťou v súbojoch. Santi si našiel miesto hlboko v strede poľa, hneď vedľa Francisa Coquelina, a využíval všetky svoje prednosti. Podobné to bolo aj vo finále FA Cupu, kde dominoval stredu poľa a významne prispel k tomu, že sme Aston Villu nepustili do hry.
Samozrejme, že boli aj horšie obdobia, najmä na jeseň Santi nepôsobil ako taký veľký čarodejník a zostavou skôr plával, ako mal stabilné miesto, ale vždy pre tím odviedol všetko, čo mohol. A to je práve vec, ktorú si mnohí neuvedomujú, Santi je popri tom, aký je veľký kúzelník s loptou, aj obrovský pracant. Veľa pre tím odrobí v defenzíve, dokáže získavať loptu, dokáže ju vyvážať z nebezpečných zón.
Santi sa stal pevnou súčasťou tímu, spoluhráči milujú hru s ním, jeho veselú povahu milujú aj fanúšikovia a už ani tí fotografi sa nerozčuľujú, že im stále kradne fotoaparáty. V tejto sezóne sme mohli vidieť viacero výborných výkonov záložníkov, ale Santi pre mňa predsa len trošíčku vyčnieval.
Útočník sezóny
Útočník sezóny mi spôsobil veľkú dilemu. Ak by som medzi útočníkov nezarátal krídelníkov, útočníkom sezóny by musel byť jednoznačne Olivier Giroud, strelec 19 gólov vo všetkých súťažiach, ktorý o dvojku na prvom mieste čísla vyjadrujúceho počet gólov prišiel v podstate iba vďaka niekoľkomesačnému výpadku v dôsledku vážneho zranenia. Ak však započítam medzi útočníkov aj krídelníkov, útočníkom sezóny proste musí byť Alexis Sanchez.
Ak niekomu po odchode Judáša do Manchesteru chýbal v Arsenale hráč svetovej extratriedy (a Mesut ho neuspokojoval), v tejto sezóne sa nemal na čo sťažovať. Na jeseň Alexis ťahal celý, zraneniami a únavou z predchádzajúcej sezóny zdecimovaný tím. Dával dôležité góly, nahrával na dôležité góly, ale najmä makal za troch. Na jar možno až tak nežiaril, ale verím tomu, že to bolo do veľkej miery aj vďaka tomu, že mu veľmi zdatne sekundovali už aj spoluhráči.
Málo hráčov na svete má takú techniku ako Alexis, málo má takú strelu, nikto nemá takú workrate. Toto je dôvod, prečo si ho Anglicko hneď zamilovalo a s ním fanúšikovia po celom svete. Alexis nie je „primabalerína“, na ktorú by mal pracovať celý tím, on je tým najpracovitejším. Alexis je náš prvý obranca, keď stratíme vpredu loptu, je prvým, kto napáda súpera. On sám povedal, že neznesie, keď mu niekto zoberie jeho najobľúbenejšiu hračku a chce ju okamžite naspäť. Tým strháva celý tím, ktorý túži mať loptu, túži s ňou hrať.
Záver sezóny tiež ukázal, na čo sa môžeme tešiť, keď už naši čarodejníci s loptou, teda najmä Alexis, Mesut a Santi, budú dokonale zohratí. Santiho dokonalá kontrola hry, Mesutova totálna genialita pri tvorbe šancí pre spoluhráčov a Alexisova výnimočnosť vo všetkom, doplnené ďalšími vynikajúcimi hráčmi, to je potenciál na tie najúžasnejšie futbalové zážitky.
Objav sezóny
Táto sezóna nám priniesla niekoľko zaujímavých príbehov, na ktoré sa bude dlho spomínať. Jedným z nich je smola sympatického francúzskeho beka Mathieu Debuchyho, ktorý prišiel pred sezónou ako veľká posila, aby skoro celú sezónu premaródoval. Na druhej strane tu máme príbeh nesmierne talentovaného španielskeho beka, ktorý sa chopil šance nahradiť práve svojho francúzskeho kolegu a práve vďaka jeho úžasnému progresu sme absenciu Debuchyho výraznejšie nepociťovali. Objavom sezóny proste musí byť Hector Bellerin a nielen preto, že je rýchly ako Walcott a má dokonalý účes ako Arteta.
Hector je stelesnením moderného pravého beka. Je neuveriteľne rýchly, veľmi agilný v ofenzíve a zodpovedný v defenzíve. Ešte na začiatku jesene bol na svojom poste číslom tri. Debuchy bol jasná jednotka a aj v dobe, keď bol zranený, dostávala šance ďalšia nádej Calum Chambers. Hector musel čakať a aj keď dostal priestor v Lige Majstrov na Westfalenstadione, nepodal práve najistejší výkon a predviedol zopár pozičných chýb, ktoré nedokázal napraviť ani svojou superrýchlosťou. Bola z toho nakoniec prehra 0:2. Na prelome rokov však už bolo všetko inak. Hector neuveriteľným spôsobom zlepšil svoju pozičnú hru, čím prispel k oveľa väčšej kompaktnosti celej obrannej štvorice. Už neostával visieť ďaleko od Mertesackera, naopak začal skvele dopĺňať Nemcove známe nedostatky, ktorý vďaka tomu mohol zas prejavovať svoje silné stránky.
O ofenzívnej sile katalánskeho rýchlika sa ani netreba veľmi rozširovať, Hector by bez problémov zahral aj na poste krídelníka. Popri spomínanej rýchlosti má aj výbornú techniku a dopĺňa to viac ako slušnou kopacou technikou. Výsledkom jeho výbornej ofenzívnej hry boli tiež dva góly v Premier League, pričom jeden bol mazáckejší ako druhý. Proti Aston Ville trafil z diaľky po zemi dokonale k žrdi, proti Liverpoolu vyškolil Morena a chladnokrvne zakrútil loptu za chrbát Mignoleta.
Hector v sezóne 2014/15 ukázal, že je vážnym kandidátom na základ na poste pravého obrancu na dlhé roky. Keď k tomu pripočítame ešte stále do starého železa nepatriaceho Debuchyho, na hosťovaní žiariaceho Jenkinsona a aj Chambersa, ktorý sa však asi bude orientovať skôr na stred obrany, tak nám post pravého beka vychádza ako jeden z najlepšie obsadených v tíme. Keď si to porovnáme s minulosťou, kedy pri zranení Sagnu hrozil tímu pomaly kolaps, tak človek musí byť nadšený.
Skokan sezóny
Z odpísaného tuláka z nevydarených hosťovaní najdôležitejším hráčom základnej zostavy za pol roka. Keď chcete vedieť ako na to, spýtajte sa Francisa Coquelina. Novú kategóriu Skokan sezóny som vymyslel aj pre neuveriteľný príbeh tohto mladého francúzskeho záložníka, na ktorého už skoro všetci zabudli a nepočítal s ním už asi naozaj nikto.
Pre mňa osobne však bolo oveľa väčšou záhadou ako to, že zažiaril takýmto spôsobom, skôr to, prečo až teraz. Pred pár rokmi som ho pokladal za našu najväčšiu nádej na post defenzívneho záložníka, veď mal na svojom konte niekoľko strhujúcich výkonov za náš tím, ale keď bol vyslaný na hosťovanie, ktoré malo byť tým posledným krokom na ceste do zostavy Arsenalu, zrazu sa všetko zaseklo. Ale môže to byť aj tým, že niektorí hráči proste môžu a majú hrať iba za Arsenal a nikde inde im to už tak nejde. Že, Alex Song, že, Alex Hleb… Coq našťastie dostal ešte jednu šancu a chytil ju za pačesy tak, že ju skoro oskalpoval.
Coqov štýl hry je nielen v Arsenale unikátny. Býva prirovnávaný k legende Les Bleus Claudovi Makelelemu a niečo na tom bude. Obaja boli/sú dokonalí tímoví hráči s obrovským pracovným nasadením, vynikajúcou fyzickou hrou a skvelým čítaním hry. Coq spĺňa všetky atribúty dokonalého defenzívneho záložníka Wengerovho Arsenalu, jeho neúnavná práca umožňuje rozkvitať jeho ofenzívnejšie ladeným spoluhráčom, čo sme mohli vidieť túto jar na vynikajúcej forme, akú mali Santi alebo Mesut. Tretie miesto v lige a trofej vo vitríne je z veľkej časti práve Coqova zásluha.
Hráč sezóny
Veľa som o hráčovi sezóny napísal v rubrike útočník sezóny a nemá zmysel tajiť, kto ním je. Alexisovi ušiel titul Hráča sezóny v celej Premier League asi iba preto, že v týchto anketách sa zvyknú preferovať hráči víťazných tímov. A aj preto, že niekomu nevadia hráči, čo kopú do malých detí… Ospravedlňujem sa za sarkazmus, ale nedalo mi.
Keď Alexis povie, že chce byť najlepším hráčom na svete, ja mu to úplne verím. A nie je to len preto, že Chiľan má talent od Boha, dokonalú techniku. Je to aj preto, že on na tom pracuje a pracuje na tom tvrdšie, ako všetci ostatní. Alexisov príbeh je úžasný, je dôkazom toho, že v dnešnom svete to stále ešte nie je iba o tom, že bohatí si môžu kúpiť všetko, že podvodníci môžu dokázať hocičo vďaka „šikovnosti“, že človek môže niečo dokázať iba vďaka konexiám. Alexis vyšiel úplne zdola a ide rovno na vrchol. Ide tam práve vďaka tomu talentu a tej neuveriteľnej pracovitosti, ale tiež vďaka neuveriteľne dobrej povahe. On je človek, ktorého musíte milovať, je úžasne skromný a pokorný (prečítajte si hociktorý rozhovor s ním, či o ňom), veľkorysý (pozrite si krátky dokument BBC o ňom) a lojálny (viď vlajka Chile na balkóne Wembley). Keď o niekom povie Arsène Wenger, že má potenciál vyrovnať sa Bergkampovi a Henrymu, musí to byť naozaj niekto výnimočný. Alexis takým je a ja som nesmierne šťastný, že som mohol zažiť sezónu, počas ktorej som mohol každý týždeň obdivovať hru takého hráča.
Toto sú pre mňa najlepší hráči Arsenalu v sezóne 2014/15. Ak máte iný názor, nebojte sa ho vyjadriť v diskusii. Užime si teraz pekné leto, tešme sa na nových hráčov i na nevyplnené predpovede novinárov a najmä na budúcu sezónu, ktorá môže byť ešte lepšia ako uplynulá.
DaemonAllburn
(príspevok vyjadruje osobné názory autora)
