Tak máme za sebou skoro dokonalý mesiac, ktorý by nám priniesol iba víťazstvá, nebyť spackaného zápasu v posledný deň mesiaca.
Dve víťazstvá v Liverpoole po síce nie veľmi presvedčivých, ale zato veľmi kompaktných výkonoch, prvopolčasová demolácia AC Milan, ktorej chýbalo iba to, aby Abbiati mal trošku kratšie ruky, dva domáce zápasy s dokonalými happy-endmi (Vermaelenov rozhodujúci gól v nastavenom čase a najlepšia strela Artetu v červenom drese), každý zápas musel byť zážitkom. Arsenal valcoval ako dobre namazaný stroj, preto sa aj nevýrazný výkon proti jazdcom z kráľovninho parku dá ľahšie odpustiť. Pre mňa je preto veľmi príjemnou povinnosťou vyhlásiť Hráča mesiaca marec.
Práve výborné výkony celého tímu vo väčšine zápasov spôsobili, že kandidátov je hneď niekoľko. Wojciech Szczesny podal heroický výkon na Anfielde a pravidelne ukazuje, že má potenciál zaradiť sa medzi najlepších gólmanov sveta (nejaké tie chyby patria k jeho veku a Wojto sa z nich určite poučí). Bacary Sagna sa ukázal v tej najlepšej fazóne a mohli sme vidieť, ako veľmi chýba, keď chýba. Stopérska dvojica Koscielny – Vermaelen bola vo väčšine zápasov veľmi dominantná a takmer dokonale bezchybná, útočníci Newcastlu asi nikdy neboli toľko krát v ofsajde, ako na Emirates Stadium. Opäť škoda Thomasovej straty rovnováhy na trávniku štadióna na Loftus Road. A na druhej strane sa veľmi čudujem, že v jedenástke Premier League podľa Givemefootball.com je Thomas a nie Laurent, ktorý má neskutočnú sezónu. Kieran Gibbs zas ukázal, prečo si ho Wenger drží a že je naozaj prvotriedny talent, na čo sa pri množstve jeho zranení pomaly zabúdalo.
Pred obranou sa pohyboval Alex Song, jeden z najlepších DM sveta, ale určite najlepší tvorivý DM sveta. Jeho rozohrávku a najmä geniálne kolmice mu môžu závidieť mnohí tvorcovia hry z povolania. S podporou precízneho a spoľahlivého Artetu naša záloha fungovala, ako inak, precízne a spoľahlivo.
Ale ani primárne ofenzívni hráči sa nedali zahanbiť. Na hrote je neodmysliteľnou postavou Captain Vantastic, ktorý prispel svojou obligátnou porciou gólov, hoci koncom mesiaca ho trochu opúšťalo strelecké šťastie. Theo Walcott vo forme je nezastaviteľný, uniká, centruje, prihráva, skóruje. Keď je zozadu istený spoľahlivým Sagnom a dostáva správne prihrávky, má rozlet, ktorý nezastaví asi žiadna obrana. A jeho gól proti Aston Ville, presne takto elegantne a chladnokrvne dával góly Theov veľký vzor a predchodca s číslom 14 na drese. Za trochu iných okolností by bol hráčom mesiaca práve on…
Avšak je tu jeden hráč, ktorý si tento honor zaslúži osobitne, pretože po tom, čím všetkým si prešiel, sa dokázal vrátiť po rokoch na svoj herný vrchol v pravej chvíli a ukazuje, že je naozaj elita medzi ofenzívnymi záložníkmi. Je to samozrejme Tomáš Rosický.
Tomášova odysea v drese Arsenalu je pomaly na hollywoodsky film. Pred odchodom z Dortmundu mal v Európe veľké meno a mohol si vyberať z mnohých lukratívnych ponúk, ale vybral si práve Arsenal. Po istom oťukávaní sa postupne dostal na vrchol, keď s Fabregasom, Hlebom a Flaminim našli dokonalú futbalovú rezonanciu. Vtedy však prišla veľká futbalová tragédia, zranenie, ktoré nás nielen stálo titul, rozbitie najlepšej záložnej štvorice na ostrovoch, ale najmä samotného Tomáša stála dlhé mesiace futbalového života v najlepšom veku. Počas zranenia sa však Arsenal a Arsène Wenger k Rosovi zachovali ako správna rodina, nikto ani len nespomenul, že by sme sa mali zbaviť dlhodobo zraneného hráča.
Keď sa Tomáš vrátil, dlhodobá pauza sa na ňom samozrejme prejavovala. Jednak sériou opakovaných zranení, ktoré mu bránili v tom, aby sa vrátil do vrcholnej formy rýchlejšie, ale tiež stratou sebavedomia, tak dôležitého pre tvorivých hráčov. Tomáš síce vedel byť platný v strede poľa, ale v útočnej tretine ihriska si netrúfal na odvážnejšie riešenia. A to nehovorím o streľbe. Nie náhodou jeho ligové gólové suchoty trvali dva roky. V minulých sezónach mal navyše problém presadiť sa do základu cez Fabregasa, na ktorého bola stavaná hra Arsenalu. Po odchode Cesca sa pre Rosu otvorila cesta do základu, ale menšie, či väčšie zranenia ho stále vracali o kúsok späť. Vlastne až posledné 4 mesiace je Tomáš úplne zdravý (klop-klop na drevo) a pravidelné zápasové vyťaženie prinieslo svoje ovocie.
Pre Tomáša bol, rovnako ako pre celý Arsenal, prelomový zápas s T*ttenhamom. Vynikajúci výkon korunoval víťazným gólom, pri ktorom spravil to, na čo sme od neho veľmi dlho čakali – odvážny nábeh do šestnástky a šikovné zakončenie. Zvýšenie sebavedomia sa okamžite prejavilo a Tomáš odvtedy predvádza hru najvyššej úrovne, pri ktorej využíva svoju techniku, rýchlosť a prehľad. Tomáš hrá najlepšie, keď má veľa kontaktov s loptou a keď ju môže potiahnuť po ihrisku. Tým na seba vie naviazať stredových hráčov súpera a uvoľňovať priestory pre spoluhráčov.
Tomáš netrhá rekordy vo finálnych prihrávkach, ale možno je najlepší v počte predfinálnych prihrávok. Stačí si spomenúť na zápas s Liverpoolom, v ktorom dva krát našiel spoluhráčov, teda v tomto prípade Sagnu a Songa, v ideálnej pozícii, v ktorej mali dostatok času vyhľadať prihrávkou nášho elitného snajpera pred bránkou. Takže v hokejovej terminológii Tomáš nie je lídrom v kanadskom bodovaní, ale má veľa plusových bodov za podiel na gólových akciách.
O Tomášovi sa dá navyše povedať, že je majster piruet a vkĺzačiek, nepoznám hráča, ktorý by ich predvádzal tak často a tak efektívne ako on. Práve vkĺzačky sú jeho hlavnou defenzívnou zbraňou, niekedy si vravím, že on asi nemá pud sebazáchovy, keď je schopný takým spôsobom vletieť pod nohy súpera. A navyše sú jeho obranné zákroky veľmi presné, len málokedy je mu odpískaný faul.
Tomáš Rosický si svojimi výkonmi a oddanosťou klubu vypýtal predĺženie zmluvy. Uvidíme, ako sa mu bude dariť v budúcnosti, najmä keď sa vráti a dostane do formy naše záložné eso Jack Wilshere, oťuká sa Oxlade-Chamberlain, s ktorým, zdá sa, Wenger ráta aj do stredu, Aaron Ramsey sa po roku hľadania nájde a nebodaj príde nejaký ďalší ofenzívny stredový hráč (hoci ja si nemyslím, že by bol až tak nutný pri menovaných alternatívach, kam by som pomaly zarátal aj talentovaného Ozyakupa, hoci tomu by sa asi zišlo hosťovanie, ja navrhujem Bolton), ale ak si udrží terajšiu fazónu, treba s ním naisto rátať. Lebo hráčov tak kvalitných a tak oddaných klubu nie je nikdy dosť…
DaemonAllburn
(príspevok vyjadruje osobné názory autora)
