Ak som sa niekedy na jeseň sťažoval, že to mám s výberom hráča mesiaca Alexis FC príliš jednoduché, tento mesiac mám opačný problém. A teší ma to. Rok nám síce nezačal najlepšie, „pseudoneuerovské výčiny“ Wojta v Southamptone nás stáli body a jeho miesto v bráne, ale potom išlo všetko ako z rozprávky, rozoberali sme jedného súpera za druhým vrátane majstra. Zásluhu na tom mali viacerí hráči, náš malý španielsky kúzelník Santi hral tak fantasticky, že dokonca Alexis začal uvažovať nad odchodom, keďže vraj nemá rád, keď ho niekto zatieňuje (áno, toto som si prečítal v jednom článku v Guardiane). A keď ten nehral, virtuózne ho zastúpil malý Mozart. Naša obrana na čele s kolumbijským magnetom na lopty Ospinom získala opäť skalopevnosť, na ktorej si zuby vylámali aj Silva s Agüerom. Hore nás posúvali aj navrátilci – waleský spasiteľ Ramsey, londýnsky gepard Walcott a naša najobľúbenejšia žaba. Ale ak mám vybrať niekoho, kto mal naozaj veľký vplyv na hru nášho tímu, vplyv o to väčší, že to nikto nečakal a navyše v polovici decembra veľa fanúšikov už aj zabudlo, že taký hráč vôbec existuje a nieto ešte, že by mohol hrať za nás, tak musím ako hráča mesiaca január vybrať Francisa Coquelina.
Aby bolo jasné, vynikajúce výkony podávali viacerí a za iných okolností by som napríklad o spomínanom Santim ani chvíľu nerozmýšľal, pretože jeho súčasná forma je fantastická a veľmi ľahko môže byť v súčasnosti najlepším hráčom v Premier League. Pre Francisa však hralo aj to, že žiari na poste, ktorý je dlhodobo neuralgickým bodom v našej zostave, na poste defenzívneho záložníka. Nedá sa totiž povedať, že by Mikel Arteta alebo Mathieu Flamini boli zlí hráči. Obaja majú svoje prednosti, v Artetovom prípade je to najmä čítanie hry a kvalitná rozohrávka, Flaminiho zas zdobí bojovnosť a dobrý defenzívny súboj. Obaja však majú slabiny, ktoré sa v ich veku už nedajú odstrániť. V prípade oboch ide najmä o agilitu a rýchlosť, bez nich je post DM v štýle hry Arsenalu nesmierne zraniteľným, čo bolo vidieť najmä v zápasoch s najlepšími tímami, ktoré majú veľmi rýchly prechod do útoku.
To, že Francisovi agilita ani rýchlosť nechýbajú, sa najlepšie ukázalo v zápase so súperom z najsilnejších, s najlepším tímom zo Saudskej Arábie a úradujúcim majstrom Anglicka. Francis spolu s Aaronom a Santim pôsobili ako veľmi elastická membrána v strede poľa, ktorá bola schopná pri útoku súpera nepriedušne uzavrieť priestor pred našou obranou, na druhej strane okamžite vystreliť do protiútoku. To bolo možné najmä vďaka veľkej pohyblivosti všetkých troch. A tiež vďaka tomu, že v tejto trojici nebolo slabšie koliesko, všetci traja excelovali.
Francis však nie je len taký obyčajný rozbíjač útokov, on má všetky parametre DM podľa Wengerových predstáv. K už spomínanej pohyblivosti a agilite pridáva pozitívne vlastnosti jeho kolegov/konkurentov. Agresivitou v súbojoch sa Flaminimu vyrovná, dokonca aj tie skratové harakiri zákroky si sem-tam neodpustí (ale treba povedať, že po tých ukážkových saniach sa aj v rámci disciplíny zlepšil a podobný skrat už sme nevideli). Rozohrávku síce ešte nemá na Artetovej úrovni, najmä čo sa týka presnosti, ale v tejto položke mu znižuje percento trochu iný, agresívnejší štýl hry našej zálohy, ktorá myslí na útok hneď po získaní lopty a oveľa menej drží loptu. A vieme, že prihrávky dopredu v plnej rýchlosti sú rizikovejšie. A tiež sme sa viac krát presvedčili, že Francis dokáže predviesť aj ukážkový pas na naše rýchle krídla. Takže konštruktívnosťou hry neťahá v našej zálohe plnej futbalových umelcov vôbec za kratší koniec, práve naopak, jeho hra je tým základom, na ktorom mohlo do plnej krásy rozkvitnúť umenie Cazorlu, Rosického, či Özila.
Arsène Wenger teda opäť raz vytiahol eso z rukáva, našiel posilu vo vlastných radoch. Francis Coquelin má potenciál veľmi rýchlo prekonať Songa a postupne sa priblížiť neviditeľnej stene z Brazílie. Jeho herné a fyzické parametre ho k tomu predurčujú, to, ako sa chytil šance, zas ukazuje, že si plne uvedomuje, akú možnosť na výbornú kariéru má v rukách, a že si dokázal po všetkých strastiplných hosťovaniach upratať v hlave. Takým malým happyendom môže byť podpis pod novou zmluvou, ktorú si za svoje výkony v tejto sezóne plne zaslúžil.
P.S. : Až po zverejnení som zistil, že zmluvu už podpísal, takže máme to aj s happyendom!
DaemonAllburn
/blog vyjadruje osobný názor autora/
