Začala sa nám nová sezóna a začala sa tak, ako predošlá skončila – ziskom trofeje. Pre fanúšikov Arsenalu vyhladovaných po úspechoch to bola nezvyčajná hostina. No aby sme sa náhodou neprejedli úspechov a skvelých výkonov, naši hráči nám nadávkovali aj slušnú mieru tých priemerných. Augustový Arsenal bol presne taký istý ako augustové počasie tento rok – raz slnečno, inokedy pod mrakom. Len tým potopám v podobe prehier sa na rozdiel od Bratislavy vyhol.
Nebolo teda ľahké spomedzi toľkých priemerných výkonov vybrať tie, ktoré by vynikali. Gólový bol obligátne Ramsey, herne zaujal koncom mesiaca Wilshere, istotou bol opäť Koscielny. Celkom dobre vyzerali aj posily, Debuchy jasne ukázal, že pravá strana obrany naďalej nebude našou slabinou a dokonca dopredu môže byť oveľa väčšou hrozbou, Alexis zas to, že je to naozaj top-class útočník, ktorý stál za každú libru, ktorá sa presunula do Katalánska na znižovanie španielskeho hospodárskeho deficitu. A vlastne už teraz svojim postupovým gólom Arsenalu vrátil veľkú časť investície. U každého sa však našli aj nedostatky, Aaron síce góly dával, ale herne nežiaril, Jack zas vynikol, až keď mal prebrať Aaronove úlohy, inak zapadal do priemeru, Laurent sa nenechal včas vystriedať, Debuchymu sa začervenalo pred očami, čo nás mohlo stáť veľmi veľa, a Alexis ešte stále hľadá správne miesto na ihrisku a občas aj správny čas na prihrávku. Môj hráč mesiaca august síce tiež predviedol nejaké tie chyby, ale vzhľadom na vek, skúsenosti a na hĺbku vody, do ktorej bol hodený, pozitíva vysoko prevážili. Asi každému je jasné, že píšem o Calumovi Chambersovi.
Ešte sa mi nestalo, že by som za hráča mesiaca vyhlásil čerstvú posilu vo veku iba 19 rokov. Calum však spravil obrovský dojem nielen na mňa, na fanúšikov, ale aj na odborníkov vrátane Roya Hodgsona, trénera anglickej reprezentácie, ktorý tohto mladíka už stihol povolať do svojho tímu. Ak teda budeme počítať aj novica Welbecka a Jenkinsona na hosťovaní, máme v tíme až sedem hráčov, ktorí pričuchli k reprezentácii kolísky futbalu a najstarší z nich je ešte len 25-ročný Theo Walcott. Pred desiatimi, ale aj piatimi rokmi nepredstaviteľná vec.
Čím teda Calum tak zaujal? V prvom rade totálne rutinovanými výkonmi na preňho nie veľmi odskúšanom mieste stopéra. Asi aj tie viedli k tomu, že Wenger sa v posledný deň prestupového okna nepretrhol, aby získal ďalšieho stopéra. Možno situácia nevyzerá ideálne, ale Calum ukázal, že s ním treba počítať a nízky vek v tom nehrá veľkú rolu. Veď aj sám veľký kapitán Tony Adams odohral v Calumovom veku už slušných 29 zápasov v A tíme Arsenalu a vo veku 20 rokov už nastupoval pravidelne v základe. A mimochodom, od 22 rokov bol kapitán.
Calum je očividne inteligentný mladík, ktorý to má v hlave upratané. Na ihrisku pôsobí veľmi elegantne a hrá s prehľadom. Napriek tomu, že nepatrí medzi veže, hlavičkové súboje zvláda bez problémov a na zemi je ešte lepší. Nie je síce ešte lídrom obrany, to príde až so skúsenosťami, ale zatiaľ to vyzerá tak, že by to mohlo prísť. Jeho obrovskou prednosťou je však skvelá rozohrávka, ktorá je určite čiastočne dôsledkom toho, že veľa odohral na kraji obrany, kde sa hráč musí zapájať aj do ofenzívy. S tým súvisí aj veľmi slušná technika, vždy je dobré mať v strede obrany tento typ hráča. A hoci bol kupovaný ako pravý obranca, má Calum podľa mňa všetky predpoklady byť práve výborným technickým stopérom. K tomu má síce pred sebou ešte nejakú tú cestu, no bude mať pri nej skvelých učiteľov na ihrisku i na lavičke.
Calum Chambers možno nebol v auguste hráčom, ktorý by rozhodol dôležité zápasy, ani nepodával bezchybné výkony, spravil však asi najväčší dojem a je najpríjemnejším prekvapením začiatku sezóny 2014/15. Len nech v týchto výkonoch pokračuje a v Arsenale ho čaká pekná budúcnosť.
DaemonAllburn
/blog vyjadruje osobný názor autora/
