Hráč mesiaca na stránke gunners.cz je veľmi špecifická záležitosť. Na väčšine futbalových serverov ide o anketu, v ktorej hlasujúci, buď odborníci, alebo čitatelia, rozhodujú o laureátoch. My sme sa minulý rok rozhodli, že niečo takéto budeme mať aj my, ale hlasujúci budeme iba dvaja, Patrick a ja. Rubrika sa teda rozbehla, ale na konci sezóny asi aj sklamanie z neúspechov viedlo k jej „vyhluchnutiu“.
Ale je tu nová sezóna a teda aj reštart rubriky Hráč mesiaca, z ktorej sa úplne „demokraticky“ (aj Kaddáfí by to ocenil) stala anketa s jediným hlasujúcim, teda mnou. Môžem však odprisahať, že sa budem snažiť vyberať z kandidátov čo najobjektívnejšie a spätnou väzbou bude samozrejme diskusia.
Ako vybrať Hráča mesiaca za mesiac, v ktorom Arsenal takmer nepostúpil do hlavnej súťaže Ligy majstrov (po 135 minútach to naozaj vyzeralo zle-nedobre), keď jeho výkony boli priemerné, podpriemerné až tragické, pričom najtragickejšie bolo zhanobenie na Old Trafforde? Zdalo by sa, že v takej situácii sa hrdinovia nájsť nedajú. A predsa sme videli gólového Walcotta, technického Gervinha, ortuťovitého Rosického, na svetovej úrovni chytajúceho brankára, ktorého meno musím vždy skopírovať, alebo napísať „prezývku“ Wojto. Ale ja som nevybral ani jedného z nich, vybral som hráča, ktorý je výrazný, keď hrá, ale keď nehrá, jeho neprítomnosť je ešte výraznejšia. Samozrejme, myslím tým Thomasa Vermaelena.
Tohto belgického stopéra netreba dlho predstavovať. Thomas je opora a vodca defenzívy, silný, tvrdý, ale tiež rýchly a veľmi inteligentný obranca s neuveriteľným výskokom, ktorým dokonale kompenzuje menší nedostatok centimetrov v položke výška, navyše s dobrým ovládaním lopty a strelami ako z dela (ako sa patrí na správneho kanoniera). Pre mňa je to najkompletnejší a najlepší obranca na svete a keby minulú sezónu nemusel stáť pre zranenie achilovky (teda vlastne, ako som vyrozumel zo správ lekárov, menšej šľachy skrytej pod achilovkou), nejakú tú trofej by sme už mali. Je to symbolické, že práve Thomasa zradila achilovka, prirovnanie k mýtickému bojovníkovi Achillovi sa priam vnucuje. Len nám chýbal minulú sezónu nejaký ten Odyseus so svojim dreveným koňom (hoci „drevené kone“ by sa našli aj v našom kádri), ktorý by nám predsa tú vojnu vyhral.
Keď som rozmýšľal, kto je pre mňa hráčom augusta, ako prvé mi napadlo práve meno Vermaelen. Potvrdzujú to aj hodnotenia za jednotlivé zápasy, v priemere dosahoval vysoké známky, najmä v kontexte s výkonmi celého mužstva, 7 proti Newcastlu, 6,5 proti Udinese doma a 7,5 vonku, korunoval to cuban okrúhlou 10 v zápase proti Liverpoolu, v ktorom bol Thomas naozaj impozantný. Aj Wojto (nechce sa mi kopírovať) dosahoval výborné hodnotenia, ale bohužiaľ, brankár, ktorý dostane 8 gólov v jednom zápase, hoci za ne (až na jeden) vôbec nemôže, jednoducho nemôže byť hráčom mesiaca. Gervinho sa sám diskvalifikoval hlúpym extempore s tým divným chlapíkom, ktorý bude najnovšie ohrozovať obyvateľov a hostí (najmä ak hostia budú v červeno-bielych futbalových dresoch) v štvrti Shepherd’s Bush v západnom Londýne. Tomáš Rosický síce pôsobil oveľa lepšie a sviežejšie ako minulú sezónu, ale ešte nie je na svojom maxime a vie byť ešte viac prínosný, ako v druhom polčase zápasu v Udinese. A tiež bol účastníkom manchesterskej hanby, čo mu znižuje pomyselné body v súťaži. A Theo je vzorom kolísavosti výkonov, raz rozhodne zápas, no potom nejako nechcete uveriť, že Arsenal naozaj hrá s jedenástimi mužmi, lebo vy vidíte hrať len desať.
Thomasova výnimočnosť, ako už píšem vyššie, sa ukazuje nielen vtedy, keď hrá, ale aj vtedy keď nehrá. Organizácia, ktorú prináša do obrany, pocit istoty, že vždy bude v správnom čase na tom správnom mieste práve on, a že práve on vyhrá tie rozhodujúce súboje na našej polovici, to všetko sa stráca, keď nie je na ihrisku. Najstrašidelnejším potvrdením napísaného bol práve zápas na Old Trafforde. Naša obrana zhorela ako fakľa, celý svet mohol vidieť chaos defenzívy bez jej vodcu, Jenkinsonove hádky s Theom, Djourouove nedostatky v pohybe a pozičnej hre, Traorého laxnosť a zabúdanie sa ďaleko od vlastného priestoru. Laurent sa síce snažil držať, ale už nemal na to, aby držal celú obranu. Som si úplne istý, že Thomas by to vo svojich rukách udržal. Nehovorím, že by sme vyhrali, na to bol United pridobrý, ale minimálne by nedošlo k takému poníženiu. Veď aj zápas s Liverpoolom by skončil oveľa horšie, keby tam nebol Thomas. Pri ňom aj úplný benjamín Miquel pôsobil ako starý harcovník v porovnaní so stopérmi, ktorí nastúpili v Manchestri.
A čo očakávam od Thomasa v tejto sezóne? Veľa, ale nič, čo by nedokázal splniť, jeho schopnosti a potenciál sú totiž obrovské. V prvom rade dobrú spoluprácu s Laurentom alebo Perom. Najmä spolupráca s „nemeckou vežou“ by mohla byť veľmi zaujímavá, Thomas by sa pri Perovi mohol dostať aj častejšie k svojim obľúbeným ofenzívnym výpadom, ktoré nám tak chýbali minulú sezónu. A tiež očakávam, že Thomas podpíše novú dlhodobú zmluvu. Lebo tých skutočných lídrov tímu si musíme udržať.
DaemonAllburn
