Na úvod tohto článku by som sa chcel v prvom rade poďakovať vedeniu SC a najmä Matygolovi, že nám umožnili navštíviť tento zápas.
Zápas proti Fulhamu sa ako posledné kolo zvyčajne hral až v nedeľu, a tak keďže sme prišli už v sobotu a plánovali opustiť Londýn až v utorok, sme samozrejme nemohli nenavštíviť všetky tie pozoruhodne veci, ktoré k Londýnu patria ako London Eye, Picadilly, Big Ben a mnoho ďalších. V prvý večer sme boli taktiež pekne uvítaný v neoficiálnom česko-slovenskom dóme, kde mali pre nás pripravené kvalitné české pivko.
V nedeľu ráno už sme sa samozrejme všetci pripravovali na zápas. Keďže na zápasových lístkoch bolo napísané, že sa hrá o 3pm (hoci zvyšok mi neveril že sa hrá až o 4tej miestneho času), tak sme vyrazili už okolo obeda na metro. Po príchode na Finsbury Park sme sa presunuli pred štadión, ktorý nám trvalo nejakú tú chvíľu celý obísť dokola. Povinnosťou bolo samozrejme pozrieť tiež do Armoury. Jediné čo sme nestihli bolo ísť na Highbury, čo nás doteraz aj trochu mrzí. Po tom čo sme prešli štadión, zvyšok skupiny uveril, že sa zápas hrá až o hodinu neskôr a tak sme mali čas skočiť na nejaké to pivko. Nohy nás zaviedli do blízkeho Arsenal pubu, kde púšťali len ľudí so vstupenkami. Na moje prekvapenie tam čapovali aj české pivo (myslím, že Gambrinus), takže sme mali opäť uľahčený výber.
Po návšteve pubu sme sa presunuli pomaly už do útrob Emirates. Čo sa týka atmosféry, tak bolo cítiť už pred zápasom, že prakticky o nič nejde a nejakých spievajúcich fanúšikov by ste pred zápasom ťažko našli. Počas samotného zápasu sa to už pomaly lepšilo pribúdajúcimi gólmi. Na pokrik Stand up if you hate tottenham sa pridali aj hosťujúci fanúšikovia, takže o zábavu bolo celkom postarané. Čo bolo však trochu smutné bol fakt, že ta hŕstka v bielom často dokázala prekričať domácich fans, hoci vysoko prehrávali.
Samotný zápas a jeho výsledok bol určený už prakticky pred zápasom bol vyhlásení obidvoch zostáv. Fulham pochopiteľne šetril svojich niektorých kľúčových hráčov na finále EL, a tak otázkou zápasu bolo koľko im nadelíme (čo bolo samozrejme skvelé pre nás J). Začiatok zápasu a celkovo aj celý zápas sa niesol v pokojnom tempe. Gunners dominovali počas celého zápasu a futbal skôr pripomínal bago, kde hráči Arsenalu nechcú súperovi požičať loptu. Svoju dominanciu sme potvrdili už v prvom polčase hneď trikrát. Najprv Andrei využil zaváhanie našej budúcej možnej jedničky a otvoril skóre. O chvíľu na to Peršan pridal druhý, a keď si Cottagers dali vlastný gól, predzápasové prognózy boli potvrdené. V druhom polčase ešte Carlos pridal najkrajším gólom zápasu štvrtý kúsok a výsledok bol spečatený. Po zápase sa všetci hráči pobrali do šatien, avšak ako väčšina už viete, po chvíli vybehli naspäť a nasledovalo rozlúčenie a poďakovanie fanúšikom za celú sezónu (viď video). Na trávnik sa prišli rozlúčiť aj zranení hráči vrátane Aarona a Cesca (dúfajme, že sa nelúčil už navždy). Jediný, kto chýbal bol Gallas, čo už vtedy dalo predzvesť, že pravdepodobne je jeho púť na severe Londýna u konca.
Týmto sa skončil tento neuveriteľný zážitok a naša návšteva Emirates, na ktorú určite nikto z nás nikdy nezabudne a preto ešte raz veľká vďaka gunners.cz, že nám to umožnilo.
andynho
