Zdravím všetkých Goonerov po druhýkrát! Naposledy som sa podelila o report zo zápasu v
roku 2017, kedy som si ako dlhoročná fanúšička mohla splniť sen a zažiť atmosféru na
Emirates v londýnskom derby proti West Hamu.
Tentokrát som tento úžasný pocit a zážitok chcela dopriať svojmu otcovi, ktorý sa taktiež
nechal strhnúť priazňou k Arsenalu. Spoločne s kamarátmi sme sa rozhodli, že v sezóne
2024/2025 musíme zažiť Arsenal na vlastné oči! A pošťastilo sa nám získať lístky na domáci
zápas proti Nottinghamu Forest.
V skratke zhrniem náš trojdňový výlet do Londýna. V piatok skoro ráno sme vyrazili na
letisko do Krakova. Cestu nám trochu skomplikovala snehová kalamita na severe Slovenska,
no aj napriek tomu sme všetko stihli na čas. Po príchode na letisko Stansted nás čakala
cesta vlakom na Liverpool Street a odtiaľ deň plný spoznávania pamiatok Londýna.
Ubytovanie sme mali cez Airbnb, asi 10-15 minút od Emirates.
Sobota bola dňom zápasu! Doobeda sme absolvovali Emirates Matchday Tour, ktorú
každému fanúšikovi Arsenalu jednoznačne odporúčam, aby nahliadol do útrob štadióna.
Sprievodca, ktorého nazvime “Tony”, bol nesmierne vtipný a spravil tento zážitok ešte
unikátnejším. Následne sme navštívili Armoury Shop, kde by človek mohol minúť aj celú
svoju výplatu – prípadne viac výplat… 😀
Zápas sa odohrával o 15:00 miestneho času, a tak sme sa na štadión vybrali o niečo skôr,
aby sme si mohli užiť predzápasovú atmosféru, kedy sa ulice plnili Goonermi. Po niekoľko
spravených fotkách sme sa vydali hľadať svoje miesta na sedenie/státie. Po prechode
kontrolou sme sa dostali do “kotla” fanúšikov, ktorí vytvárali tú pravú futbalovú atmosféru
svojimi chorálmi. Bolo úžasné si s nimi “zaspievať” jeden z tých známejších, ktorý kričal aj
Jack Wilshere, keď sme po dlhých rokoch čakania vyhrali FA Cup:
What do you think of Tottenham,
Shit,
What do you think of shit?
Tottenham,
Thank you,
That’s alright,
We hate Tottenham, We hate Tottenham, We hate Tottenham… 😀
Na zápas sme išli štyria – ja, otec, kamarátka a jej priateľ. Lístky sme vďaka SC získali dva,
za ďalšie dva sme museli vysoliť “majland” priekupníkom takže sme sedeli oddelene, ale na
rovnakej strane štadióna, v sektoroch blízko seba. Oni sedeli v najspodnejších radoch a my
o niečo vyššie. Aj keď by sa to robiť nemalo, cez polčas sme si miesta vymenili, aby sme
zažili atmosféru z rôznych miest. (našťastie to tam, nikto nekontroloval a dalo sa medzi
sektormi v pohode prejsť, “uff”…)
Zápas sa začal veľmi svižne – hneď z prvých minút roh, následne gól, potom zdĺhavé
skúmanie VARom a neuznanie gólu, pár minút na to už reálny gól! Celý zápas sprevádzali
oslavy, radosť a bučanie fanúšikov pri čomkoľvek, čo sa nám nepáčilo. Po dlhšom čase to
bol zas futbal, na ktorý bola radosť sa dívať. Zápas sme napokon vyhrali 3:0, takže
atmosféra bola vynikajúca, ba priam až “vymodlená”. Chcela som, aby každý účastník
“zájazdu”, hlavne otec, mal krásny zážitok umocnený našou výhrou, a tak sa aj stalo. ��
Po zápase sme sa vybrali do “nášho” pubu, ktorý bol pár krokov od nášho ubytovania, osláviť
víťazstvo a užiť si večer pred odchodom domov.
Touto cestou by som sa nesmierne chcela poďakovať DANovi a celému vedeniu SC za
sprostredkovanie lístkov. Bez vás by to nešlo!
