Ževraj kluby sú niekedy one-man team. Tak toto často zaznieva pri kritike niektorých klubov. Existuje však vôbec takáto vec?
Kluby, ako aj dnes Arsenal, sa možno prílišne spoliehajú na výkon jedného hráča. Podobne bol v minulosti obviňovaný aj Liverpool, na ktorého adresu sa tvrdilo, že bez Gerrada by jeho výkonu vôbec nedosahovali štandardu, aké dosahovali. Ak však už dopustíme podobné kalkulácie, často môžeme vkĺznuť do nejasností. Je totiž rozdiel mať team, ktorý ťaží zo schopností výnimočnejšieho hráča a medzi teamom, ktorý sa spolieha iba na jeho výkony.
Spoluhráči
Neverím, že niekto dokáže určiť team, ktorý je skutočne iba teamom jedného hráča. Dokonca neverím tomu ani v prípade, že by sme ignorovali reálne problémy, ktoré by eventuálne takýto team mohli trápiť (ak je hráč zranený, team už nevyhráva…).
Aj teamy, ktoré sa výlučne spoliehajú na dôležité góly svojho kľúčového hráča (ako my na góly Robina), by neboli ničím bez spoluhráčov, ktorí tomuto čarovnému strelcovi pripravia šance.
Tým chcem povedať,. že ak by napríklad Robin strelil všetky góly po prešprintovaní polky ihriska a obohraní všetkých obrancov (štýlom ako niekedy skóroval Thierry), tak potom áno – potom by tom bol one-man team.
Nikto nepochybuje o tom, že Arsenal sa veľmi spolieha na góly svojho kapitána. Obviňovať ho však z toho, že je one-man teamom je prinajmenšom prejavom neúcty voči ostatným členom kádra.
Rovnako to chápe aj nás „holandský talizman“, ktorý verejne prejavil rešpekt k výkonom svojich spoluhráčov, napr. Sczesneho, Vermaelena, Walcotta a Songa. Bez nich by, podľa jeho slov, neboli jeho výkony také svetlé.
Tým napodobnil pokorné vyznanie Henryho, ktorý stojac pred jeho sochou vyznal vďaku všetkým spoluhráčom – všetkým invincibles.
Podobne obviňovaný bol aj Liverpool. Jeho kapitán však napriek tomu vždy vyzdvihoval prácu Mascherana a Xabi Alonsa. A čo je zaujímavé, po odchode Alonsa zrazu človek nabral pocit, že práve toto bol ten kľúčový hráč a nie Gerrard.
A rovnako tomu bolo aj pod odchode Thierryho, kedy všetci Arsenal zatracovali. Paradoxne, práve v tej sezóne bol Arsenal najbližšie k titulu od roku 2004.
Preto nie je najdôležitejší samotný vplyv hráča, ale je ním skôr skutočnosť, do akej miery funguje tímová chémia, ktorej súčasťou je aj daný génius.
Niekedy dokonca odchod kľúčového hráča pomáha k rozvoju jeho spoluhráčov…
Preto naozaj nikdy nedokážeme adekvátne ohodnotiť vplyv nejakého hráča alebo manažéra, dokedy neodíde z teamu. akokoľvek dôležitý sa môže zdať pre klub, vždy je jeho sčasti výkon odrazom iných.
Na záver sa pokúsim zhrnúť, čo som práve napísal:
Vplyv vynikajúcich hráčov sa nedá poprieť. Sú skutočne hráči, ktori robia rozdiel.
Ale vždy, keď počujem v médiách alebo z úst fanúšikov obviňovanie, že daný team je one-man-team viem, že sa nejedná o fakt, ale len o závisť. Kto by predsa nechcel mať vo svojom teame niečo výnimočné?
/arsenal-mania.com/
PS: Na záver by som chcel k tomuto článku dodať jeden vlastný postreh. Je ním SONG. Srdce mi zúrilo od zlosti, keď vidím ako na Fife2012 tomuto chlapíkovi šľahnú overall 83.
Na druhej strane však viem, že skutočne najlepší hráči sveta nikdy neboli docenení (viď. Pires, Bergkamp, Henry).
Ak si pozrieme štatistiky, tak Song figuruje na špičke v štatistike asistencií v našom teame! A je defenzívny záložník! Robinovi pripravil už nejeden gólik…
Už zajtra sa uvidí, do akej miery je pre team dôležitý…:-)
