Vraví sa tomu choroba z povolania… V mojej práci totiž dosť veľa pracujem s číslami a ich analýzou, čiže štatistikou ako takou. Nie som však matematik, preto pre mňa čísla nie sú iba abstraktné pojmy, ale vyjadrujú niečo, čo má zmysel v reálnom svete. Práve preto som nedávno zámerne náhodou zablúdil na jednu stránku, na ktorej majú pekne spracované štatistiky všetkých klubov Premier League a teda samozrejme aj Arsenalu. Tak som sa teda pozrel tým číslam pekne na zúbok a pokúsil sa vyčítať z nich aj to, čo nie je jasné na prvý pohľad. Zároveň som skúsil cez čísla nájsť najväčšie rozdiely medzi minuloročným a súčasným Arsenalom a sem tam som sa vrátil aj o desať rokov späť v čase.
Poďme teda po poriadku. V štatistike odohratých zápasov je na prvý pohľad jasný jeden výrazný rozdiel oproti minulému roku. Ten rozdiel sa obvykle nachádza v našej bránke, pokiaľ práve neskúša pri rozhrávke odolnosť našich kardiovaskulárnych systémov pokusmi o trafenie nabiehajúcich útočníkov pokiaľ možno do hlavy. Wojto ako naša už dlhoročná jednotka túto sezónu do brány nepustil nikoho, odchytal plnú porciu zápasov. Tento rozdiel oproti tej minulej, keď si v lige zachytali až traja brankári, je určite pozitívom. Znamená totiž pevné zdravie (klop-klop na drevo) a dobrú výkonnosť našej jednotky. A keď je spoľahlivý brankár, celý tím môže hrať uvoľnenejšie. A je Wojto naozaj spoľahlivý? 19 gólov v 22 zápasoch je slušná vizitka a je lepšia ako minuloročných 24 gólov v 25 zápasoch. A ak by sme odrátali penaltovu Aston Villu a šialený zápas na najzápadnejšom výbežku Arabského polostrova, bolo by to neuveriteľných 10 gólov v dvadsiatich zápasoch. To je podľa viac ako jasný dôkaz spoľahlivosti. Wojto sa navyše zlepšil aj v počte úspešných zákrokov z priemeru 2,88 na zápas minulý rok na tohtoročných 3,05 zákroku.
Pozrime sa aj na hráčov v poli. V minulom roku odohrali od začiatku najviac zápasov postupne Cazorla (37), Arteta (34), Mertesacker (33), Sagna, Podolski a Vermaelen (po 25). 12 hráčov odohralo 20 a viac zápasov, teda viac ako polovicu zápasov v sezóne. Tento rok sa niektoré mená obmenili, niektoré zostali: Giroud (20), Mertesacker (20), Koscielny (19), Sagna (18), Ramsey, Gibbs a Özil (17). 11 hráčov odohralo od začiatku viac ako polovicu zápasov. Čo nám z tejto štatistiky vychádza? Napríklad to, že Wenger má naozaj rád stabilnú základnú jedenástku. Takže kritici jeho neochoty rotovať hráčov sa v tomto až tak nemýlia. Lenže fakt je ten, že Wenger nikdy nerotoval tak, ako to robia niektorí tréneri, ktorým majitelia klubov kúpia hocijakú hviezdu hoci aj na lavičku. V slávnej sezóne 2003/04 viac ako polovicu zápasov začalo presne 11 hráčov vrátane Mad Jensa v bráne (ktorí to boli, to by mal vedieť každý gooner naspamäť!).
Keď sa bližšie pozrieme na hráčov s najvyšším počtom štartov do zápasu v posledných dvoch sezónach, vidíme, že dve mená sa nám opakujú – Mertesacker a Sagna. Nie je to teda náhoda, že naša pravá strana obrany hráva stabilne dobre a s minimom chýb. Oproti minulému roku sa nám však do top 5+ (ak rátam aj delené 4. resp. 5. miesto) dostali aj ďalší dvaja obrancovia – Koscielny a Gibbs. Ja zastávam rovnaký názor ako náš manažér, že základom dobrej obrany je jej zohratosť a preto ma teší, že táto naša štvorica to potvrdzuje.
Ďalší post v zostave, ktorý Wenger rotuje minimálne, je v tejto sezóne hrot, na ktorom sa udomácnil francúzsky manekýn Oli. Ten v tejto sezóne odohral bez štyroch zápasov už toľko, čo v minulej. To by mohlo vyzerať ako nerozum od Wengera, ale keď sa vrátime v čase, hádajte, kto z hráčov v poli nastúpil v najvyššom počte zápasov (37) od začiatku? Malá pomôcka, jeho krstné meno je Thierry… Takže útočník môže odohrať aj všetky zápasy v sezóne. Je to aj preto, že hrot (podobne ako aj stopéri) nenabehá toľko, čo stredoví hráči, za zápas býva rozdiel aj niekoľko kilometrov. Takže je opäť jasné, že Wenger to hrá na zohranosť na najdôležitejších postoch.
V zálohe je to iné, tam sú hráči, ktorí sú už z povolania najtvorivejší a najadaptabilnejší na zmeny v taktike a rozostavení. Zároveň stredoví hráči majú najväčší akčný rádius a teda logicky aj najviac odbehaných kilometrov. Zo záložníkov najviac odohral Aaron, čo bolo pri jeho über-forme pochopiteľné. Zaujímavé je, že dvojica Arteta-Flamini si štarty podelila takmer úplne spravodlivo. Celkom luxus oproti minulým rokom – mať takúto kvalitnú dvojicu DM. Mesut začal v 17 zápasoch a možno by aj vo viacerých, ale to by sa jedna opička musela odsťahovať do teplých krajín skôr. Keďže však Mesut nie je box-to-box hráč a má teda menší akčný rádius, Wenger si ho môže dovoliť posielať na ihrisko pravidelne. V minulej sezóne vynikal počtom štartov Santi, tento rok aj pre zranenie bol základe 15 krát, podobne aj Jack, Theo začal v 10 a Rosa v 7 zápasoch. Záloha si teda zarotovala dostatočne a táto variabilita kvality nás vyniesla tam, kde sme, keďže v každom zápase bol schopný pomyselnú pílku potiahnuť niekto iný. To je veľký rozdiel oproti minulej sezóne, keď tvorba hry bola skoro úplne na Santim a až na konci sezóny sa k nemu pridali Rosa a Aaron.
Zo striedajúcich hráčov sa nám jasne vyprofilovala trojica „strong subs“ – Monreal, Bendtner a Rosický. Jeden ofenzívny defenzívny hráč, jeden ofenzívny hráč s dobrou defenzívou a jeden rytier Jedi. Všetci traja skúsení hráči, je výborné mať toto na lavičke. Na druhej strane nikdy ako striedajúci hráči nenastúpili BFG, Lolo, Oli a Mesut. Dá sa bez závanu pochybností povedať, že títo štyria majú základ istý, čo je však logické, keďže prví dvaja z nich sú stopéri z najlepšej stopérskej dvojica na ostrovoch, tretí je najtvrdšie pracujúci a najkrajší útočník na ostrovoch a štvrtý je naša obľúbená žaba za 50 miliónov. A čo je hlavné, ani jeden nie je z tých, ktorých by miesto v základe uspokojilo. Uspokojenie totiž neprichádza do úvahy, ak vám hrozí riziko, že vám vynadá Per…
V štatistike strelených gólov nám figuruje 13 mien. Už teraz je to o jedného hráča viac, ako minulý rok, aj ako pred 10 rokmi. A to ešte neskórovali AOC a Rosa, od ktorých sa to očakáva, a Bosscielny si tiež určite odkladá víťazný gól do rozhodujúceho zápasu sezóny. Vždy je dobré, keď vie dať gól hociktorý hráč tímu. Táto sezóna sa však podobá skôr na tú minulú, keď sme nemali žiadneho výnimočného strelca, ale 4 hráčov, čo dali nad 10 gólov (v sezóne 2003/04 boli len dvaja). Teraz dal Oli 9, Aaron 8 a Theo 5. Theo už bohužiaľ svoju bilanciu nezlepší, tí dvaja ďalší dúfam áno. Zaujímavo vyzerá bilancia Poldiho – 3 góly v 5 zápasoch (z toho 2 od začiatku). Theove góly z minulej sezóny nám môžu chýbať, preto by mali zabrať ďalší, možno práve Poldi.
Pri asistenciách asi nikoho neprekvapí, že na čele je Mesut so 7 prihrávkami na gól. Hneď za ním sú zoradení Aaron (6), Oli (5), Jack a Theo (4). Aj tu je vidieť, ktorí hráči sú najnebezpečnejší pre súperovu bránu. Od Mesuta sa to očakávalo, veď na to sme ho kupovali, Aaron len potvrdzuje svoju komplexnosť, Oli vlastne takisto, na Jackovi aj tu vidieť, že sa pomaličky vracia do formy a o Theovi je už známe, že dokáže byť hráčom rozhodujúcim zápasy. Keď si to porovnáme s minulou sezónou, tak sa všetci títo hráči okrem Thea (ktorý má však stále priemer okolo 0,3 asistencie na zápas) zlepšili… najviac Mesut z 0 na 7!… Výrazne sa zhoršili naši ťahúni z predošlej sezóny, Santi z 11 na 2, Poldi z 9 na 0. Určite za to môžu najmä zranenia, tie asistencie prídu. Rosa zas potvrdzuje, že jeho sila je inde, ako v obdĺžniku s kratšou stranou dĺžky 16 metrov. Zaujímavé je, že najlepším nahrávačom spomedzi obrancov je Carl, ktorý má už dve prihrávky na gól, ale možno nakoniec nie až tak prekvapivé, keďže je naším najlepšie centrujúcim bekom. Ale už aj Bac bol schopný prihrať na gól, takže očividne trénuje centre.
Najusilovnejším strelcom z nášho tímu je pochopiteľne Oli. Zo 70 striel trafil bránu 21 krát (30 %). Asi bude niečo pravdy na tom, že presnosť streľby nie je jeho najväčšou prednosťou, ale treba brať do úvahy aj to, že ako hrot obklopený neraz aj 3-4 obrancami len málokedy má dosť času, priestoru a pokoja na zamierenie. A navyše veľmi často strieľa z prvej, čo je najťažší, ale zároveň najefektívnejší spôsob streľby. Ale možno by to chcelo občas v pripravených pozíciách skúsiť aj technickú strelu, nielen sa snažiť trhať siete v horných častiach brány. Veľmi usilovný je aj náš minuloročný najusilovnejší strelec Santi s 43 strelami, no s nie oveľa väčšou presnosťou (16 striel na bránu, 37 %). Najčastejšíe presne mieriacim strelcom bol zas Aaron s 22 strelami na bránu z 40 streleckých pokusov (55 %), hoci percentuálne je na tom najlepšie Mesut, ktorý z 22 striel poslal až 15 medzi žrde (68 %). Vysvetlí mi niekto, prečo to neskúša častejšie? Môže mu, prosím, niekto ukázať túto štatistiku? Prekvapivým ostrostrelcom je aj Bac s bilanciou 22-6-54,5 %. Tiež poprosím o vyššiu aktivitu. Nad 50 % presných striel sa dostali ešte Theo (33-17-51,5 %) a Poldi (10-5-50 %), čo je dobrá správa, keďže to majú v náplni práce. A ešte lepšia správa je, že oproti minulej sezóne sme presnosť streľby zvýšili výrazne, veď vtedy sa na 50 % dostal akurát Carl a aj to pri 4 strelách. Za ním bol Poldi so slušnými 45 %. Na druhej strane, najviac slepých nábojov si nabil Gibbs, ktorý zo siedmych pokusov trafil bránu raz (14 %), ak teda nerátame AOC, Vermiho a Nacha, ktorý strieľali iba mimo brány v prvých dvoch prípadoch 3 krát, v Nachovom dva krát. Každopádne, platí pravidlo, že čím viac strieľaš, tým viac šancí na gól máš. Keby vypálil Mesut 70 krát ako Oli, trafil by bránu 48 krát. Pozitívne je, že až na Carla už každý hráč v poli, ktorý aspoň raz nastúpil od začiatku, skúsil vystreliť a 16 z nich trafilo bránu.
K hre patria aj fauly, tak sa na ne teda pozrime. Aaron sa rozhodol, že bude kraľovať pokiaľ možno každej štatistike, takže je túto sezónu našim najčastejšie faulujúcim hráčom s 27 faulmi (1,5 faulu na zápas). A keďže ani Oli sa nechce nechať zahanbiť, nasleduje so svojimi 26 faulmi (1,3 faulu). Čo je to však proti Mikelovmu minuloročnému priemeru 2,2 faulu za zápas. A to nehovorím o Vieirovom priemere 3,2 faulu na zápas pred 10 rokmi! V Aaronovom prípade je to celkom pochopiteľne, túto štatistiku síce nemám k dispozícii a som lenivý ju hľadať, ale neprekvapilo by ma, keby bol hráčom s jedným z najvyšších počtov súbojov za zápas. A to, že fauluje Oli, je pri jeho štýle hry pochopiteľné. Čo je však veľmi potešiteľné, to je fakt, že náš najčastejšie faulujúci obranca je Lolo so 17 faulami a teda priemerom 0,9 faulu za zápas. Gibbo má priemer pod 0,8, Bac 0,6, Nacho 0,5, Vermi a Carl 0,4 a Per neuveriteľných 0,25 faulu za zápas. Áno, Per fauloval v 20 zápasoch iba 5 krát! Čo z toho vyplýva? Že naša obrana vyprodukovala v doterajších 22 zápasoch iba 61 faulov (2,77 za zápas a to sa tam počítajú aj Koscielneho kamikadze zákroky z úvodu sezóny), zatiaľ čo v minuloročných 38 ich bolo 109 (2,87). A špeciálne stopéri, ktorí zabezpečujú najcitlivejšie priestory, sa zlepšili z minuloročného priemeru 1,24 na tohtoročných 1,14. A keď toto ešte nikoho neohúrilo, tak naši tohtoroční DM vyprodukovali 28 faulov s priemerom 1,27 na zápas, zatiaľ čo minulý rok bol len Mikelov priemer skoro dvojnásobný a to odohral takmer všetky zápasy. Takže o čom nám hovorí táto štatistika? Jednoznačne o tom, že disciplína celého tímu a najmä defenzívnej časti zostavy sa výrazne zlepšila. A tiež o tom, že dokážeme prerušovať akcie súpera buď čisto, alebo faulom ešte v strede poľa, dostatočne ďaleko od brány. Z toho vyplýva, že súperovi darujeme oveľa menej výhodných štandardných situácií (nemám podklady k ich rozmiestneniu, ale už si pomaly nepamätám štandardku bližšie ako 20 metrov od brány), ktoré navyše dokážeme oveľa efektívnejšie brániť. Vivat Bould!
Zlepšenie disciplíny potvrdzujú aj inkasované karty, červené videli naši hráči iba dve a jedna bola divnejšia (aj to je slabé slovo, skôr by bolo vhodné použiť niečo v zmysle halucinácií rozhodcov pod vplyvom psychotropných látok) ako druhá. Je však až neuveriteľné, že naši stopéri túto sezónu nazbierali dokopy jednu žltú (Per) a jednu červenú kartu (Kos). Minulý rok bolo žltých 7 a k tomu dve červené. Takže tu máme to isté, čo som konštatoval v predošlom odseku, len v žltočervenom. Zlí muži v našom tíme sú traja – Flamini (6 ŽK), Jack (5 ŽK) a Rosa (4 ŽK). Ak niekoho prekvapuje Rosa, stačí si spomenúť na jeho tretiu najobľúbenejšiu činnosť po strelách „šajtlí“ a piruetách s loptou. Ono tou vkĺzačkou nie vždy trafí len loptu… Ale zas tá jeho neustávajúca bojovnosť a agilita sú na nezaplatenie!
Na druhej strane, najčastejšie faulovaná dvojica hráčov je s náskokom Jack (31) a Oli (29), teda hráči s fyzickým štýlom hry absolvujúci množstvo súbojov. Najmä poľovačka na Jacka býva občas neznesiteľná. Za nimi nasledujú Aaron (21) s podobným štýlom, ako má Jack, Mikel (18) – jediný DM, ktorý je častejšie faulovaný ako fauluje, nie veľmi prekvapivo Mesut (15), ktorému je logicky dopriata veľká pozornosť súpera, a dosť prekvapivo Bac (14). Podobne ako Mikel má roztodivnú bilanciu aj Per (10) – asi jediný stopér, čo je častejšie faulovaný ako fauluje.
A čo na záver? Viem, že štatistika nie je samospasiteľná, je to len súbor čísel, ktoré niečo môžu, ale tiež nemusia hovoriť. Myslím si však, že v tomto prípade štatistika len potvrdzuje to, čo vidíme aj na ihrisku. Náš tím je konzistentný a disciplinovaný, ale dokáže byť aj variabilný a efektívny. Do konca sezóny je ešte pár mesiacov a niekoľko ťažkých zápasov, ale už teraz je jasné, že sa nemáme čoho báť a do každého jedného zápasu môžeme ísť so vztýčenou hlavou.
DaemonAllburn
/blog vyjadruje osobné názory autora/
