Z novej sezóny nám už ubehla jedna štvrtina, dva a pol mesiaca je už za nami, preto som sa rozhodol, že sa pokúsim zanalyzovať to, čo by mohlo byť novou tvárou Arsenalu. Novú tvár Arsenalu vidím z dvoch uhlov pohľadu. Jedným je výrazné prebudovanie kádra, druhým je zmena štýlu hry. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim vyjadriť k obom.
Nove tváre v kádri
Najvýznamnejšími zmenami v kádri Arsenalu počas leta smerom von boli určite odchody dvojice Fabregas – Nasri. Odišli síce aj ďalší hráči ako Clichy, či Eboué, ale ich odchod nebol až taký dôležitý z hľadiska zmeny, teda novej tváre Arsenalu. Na druhej strane prišlo viacero hráčov, ku ktorým sa postupne vyjadrím, teda k ich doterajšiemu aj potenciálnemu budúcemu prínosu.
Carl Jenkinson – veľa ľudí mu nevie prísť na chuť a ja sa až tak nečudujem. Pôsobí naozaj dosť nemotorne, je totiž dosť vysoký, rukatý-nohatý. Ale vôbec si nemyslím, že by to bolo najväčšie kopyto, aké v Arsenale hralo za posledné roky. Keď si poriadne všímate jeho hru, tak prídete na to, že Carl je veľmi zodpovedný obranca. Niekedy až tak, že mu to zväzuje nohy a potom robí chyby. Treba však brať do úvahy nielen jeho vek a skok, aký tento rok urobil, ale aj to, že sa mu vlastne splnil životný sen. Som si istý, že pomaly každý z nás, fanúšikov, ak by mal vyjsť na trávnik na Ashburton Grove, mal by nohy ešte viac zviazané zodpovednosťou. Carl je však tiež veľký bojovník a poctivec, on je ten typ hráča, ktorý prvý uháňa späť do obrany, ak hrozí protiútok. Má neuveriteľne veľa energie, dokáže šprintovať aj v 93. minúte. A navyše má za dlhé roky najlepšie centre spomedzi krajných obrancov Arsenalu. Jeho nedostatky sú napraviteľné, keď získa ostrohy, bude aj trúfalejší v ofenzíve. Ale jeho progres je očividný.
Per Mertesacker – pre niektorých posila, pre niektorých len ďalší lacný priemerný stopér. Pre mňa určite nie priemer. Má výborné čítanie hry, bráni veľmi čisto a na rozdiel od kolegov Vermaelena a Koscielnyho, ktorých býva plné ihrisko, teda aspoň tá strana bližšie k našej bráne, hrá veľmi nenápadne. V čom ešte zaostáva? Určite v tvrdosti a v nasadení, v istých chvíľach sú jeho flegmatizmus a chladnokrvnosť veľmi užitočné, inokedy však na škodu. Nemá zmysel vyčítať mu občasnú nemotornosť, skoro dvojmetrový chlap nebude mať pohyblivosť gymnastu. Angažovanosť však zlepšiť môže a verím tomu, že aj zlepší. Inak je to ale ideálny spoluhráč pre spomínaných stopérov.
Andre Santos – čo sa týka ofenzívy, je to najlepší bek za posledné roky. Čo sa týka defenzívy, je to typický Brazílčan. Ak hrá pri Laurentovi alebo Thomasovi, nevadí to, nechcem si však predstaviť, ako by to vyzeralo v súhre s dvojicou Mertesacker – Djourou. Každopádne je to kvalitná posila za rozumnú cenu, čo dokázal už teraz, pri sklenom Gibbsovi si asi zahrá dosýta.
Mikel Arteta – asi všetci sme čakali, že Arteta bude náhrada za Cesca. Skutočnosť je iná, Mikel je náhradou za Denilsona alebo za minulosezónneho Jacka Wilshera (hoci ja Jackovu budúcu pozíciu vidím viac vpredu). Sám som bol po prvých zápasoch prekvapený jeho pozíciou aj hrou, kolmíc je minimum, typických španielskych fintičiek tiež, ale zato zodpovednosti a pracovitosti kopa vrchovatá. Mikel dokáže to, čo Denilsonovi išlo iba v náznakoch – upokojovať hru, udržať loptu a prihrať na istotu. Takže na jednej strane nenaplnené (ale možno neodôvodnené) očakávania, na druhej veľká profesionalita. Uvidíme, ako to bude po návrate Wilshera, ale je možné, že práve Mikel umožní Jackovi roztiahnuť ofenzívne krídla.
Yossi Benayoun – dostal zatiaľ menej príležitostí, podľa mňa by ich mohol dostávať určite viac. Dokáže rozhýbať obranu súpera, vie dať dobrú prihrávku, vie prejsť cez protihráča (proti Boltonu ukážkovo povykrúcal obrancu ako na tanečnej). Trošku mu chýba „drajv“, väčší vplyv na hru, ale predpokladám, že sa to so zlepší so zvýšením zohratosti. Navyše je to povahovo vďačný typ hráča, nerepce, keď je náhradníkom, ale vždy prinesie oživenie. Ja by som ho ako veľmi kvalitného hráča druhého sledu po sezóne kúpil, na S***ford Bridge sa už určite nemôže vrátiť po poderbyovom vyjadrení na Twitteri.
Alex Oxlade-Chamberlain – je to supertalent, to je jasné. Nie je to hotový hráč, aj to je jasné. Táto sezóna je preňho aklimatizačná, Wenger ho, poučený z príkladu Jacka a Thea nepreťažuje a to je dobre. Z hľadiska ofenzívy má potenciál stať sa hráčom Messiho formátu a nemyslím si, že preháňam. Stačí si pozrieť jeho debutový gól v Lige Majstrov a je to jasné snáď každému. V hre dopredu sa už ani nemá veľmi čo naučiť, veľa „štúdia“ ho čaká v odbore taktika a defenzíva. Ale už teraz sa teším na každý ďalší jeho zápas.
Park Ju-Young – zatiaľ dostal najmenej príležitostí. V dvoch zápasoch ukázal, v čom je jeho sila, vo veľkej inteligencii, pracovitosti, agilite a dobrej kopacej technike. V treťom zápase ukázal, že určite nemá formát Robina Van Perfecta, že môže byť náhradník, ale nemôže Robina vytlačiť zo základu. Ale povedzme si otvorene – koľko futbalistov na svete má Robinov formát a má na to, aby ho posadilo na lavičku? Myslím, že stačia prsty na jednej ruke na ich porátanie. Možno aj jeden prst… Park určite dostane príležitosti a ukáže, čo je v ňom, ale má to v tejto chvíli naozaj ťažké.
Aby som to zhrnul, noví hráči sú posily, časť z nich pomerne jednoznačne, druhá časť má na to potenciál. Či nahradili odídencov, o tom sa dá polemizovať, ale tu sa dostávam k druhému pohľadu a je to…
Nová tvár hry
Je jasné, že ak odíde hráč, na ktorom bol postavený celý systém hry, navyše je to jeden z najlepších tvorivých záložníkov na svete, musí sa niečo zmeniť. Ako píšem vyššie, Arteta nie je náhradou za Cesca. Wenger podľa mňa začal uplatňovať záložný plán, ktorý možno bol v skutočnosti už dávnejšie hlavným plánom, len sa čakalo na odchod Cesca. Ten plán sa zrodil s príchodom mladého Walesana Aarona Ramseyho a pokračoval nasadením Jacka Wilshera v minulej sezóne. Aaron aj Jack sú britskí futbalisti, ktorí keď chcú útočiť, tak idú rovno na bránu a nezvyknú sa zbytočne zdržovať. K tomu treba pripočítať príchody veľmi behavých hráčov ako Gervinho, Oxlade-Chamberlain, Benayoun, a je jasné že arsenalská verzia tiki-taka je ta-tam.
Už v mojom augustovom blogu som písal o tom, že predpokladám, že hra Arsenalu sa zmení, stane sa priamočiarejšou. Nechcem sa tu hrať na proroka, ale mám pocit, že som sa veľmi nepomýlil. Stačí si pozrieť záznam zápasu s Chelsea. Góly padali buď po prihrávkach za obranu s prekvapivým nábehom (Gervinhov „titiovský“, či Santosov „sylvinhovský“ vpád do obrany), po individuálnom prieniku (Theov tanec okolo modrých kuželiek… vrátane breakdancu) alebo z protiútoku (Robinove dva). Minimum dlhých pasáží s posúvaním lopty v strede poľa. Na prvý pohľad oveľa menšia územná prevaha. Snaha okamžite prejsť do protiútoku. To tu po minulé roky nebolo, náš prechod do útoku bol pomalý ako pohyb ľadovej kryhy na oceáne. Podoba je takmer dokonalá, veď aj pomalá kryha môže potopiť nepotopiteľnú loď (Titanic, či Barcelona?), ale tiež sa môže roztopiť v teplých vodách, ako sa často „roztopila“ naša ofenzívna snaha na stiahnutej obrannej hradbe súpera.
Samozrejme, zmena štýlu nesie isté riziká. Jedným z nich je zatiaľ nedostatok súhry. Ten sa prejavoval najmä v septembri, postupne sa však stráca a vídame čoraz viac krásnych akcií. Zápas proti W.B.A. sa už blížil k tomu, ako by mal Arsenal hrať.
Ďalším problémom je defenzívny systém a jeho stabilita. Menšie držanie lopty a štýl s jazdením hore a dolu znamená viac možností útokov súpera a to vyžaduje lepšiu obrannú hru. Dovolím si napísať, že stopérska trojica Vermaelen – Koscielny – Mertesacker je to najlepšie, čo máme v strede obrany za dlhé roky. V nedávnej minulosti sme mali schopné stopérske dvojice, napríklad Gallas – Vermaelen, či predtým Gallas – Touré, ale vždy to bola iba dvojica, tretí stopér za nimi viac, či menej zaostával. O štvrtom ani nehovorím… Súčasná trojica spĺňa najprísnejšie kritériá a je veľmi vyrovnaná (no dobre, Thomas je predsa len najlepší). Problémy v obrane spôsobuje skôr zatiaľ občas horšia kooperácia s úplne novými krajnými obrancami. To sa najviac prejavuje pri protiútokoch po stranách, kde krajní obrancovia raz za čas prepadnú a stopéri majú dosť veľké problémy centre z krídelných priestorov odvracať. Stred obrany vystužený Songom a Artetom je naopak veľmi pevný a takmer nepriepustný.
Takže čo na záver? Nič, pretože robiť závery v novembri je príliš unáhlené. Každopádne však budem zvedavý, čo nám najbližšie týždne prinesú. Arsenal je už z najhoršieho vonku, teraz už môže ísť iba hore. Ak Jenkinson naberie skúsenosti a odvahu, Mertesacker ostrosť, Santos defenzívnu zodpovednosť, Arteta a Benayoun zohranosť, Oxlade-Chamberlain taktickú vyspelosť, Park si obuje strelecké kopačky, ktoré používa v Kórejskej reprezentácii, a celé mužstvo si úplne osvojí dynamickejší štýl, môže to byť reálne. Netreba sa ešte baviť o trofejach, zatiaľ postačí baviť sa futbalom.
DaemonAllburn
P.S.: Nechápem, ako som mohol vo výpočte posíl zabudnúť na Gervinha, ale to bude asi tým, že on zapadol do hry Arsenalu, ako keby v ňom hral roky. Samozrejme, že Gervais Yao Kouassi je naša najväčšia posila tohtosezónna posila, o tom sa nedá ani polemizovať.
(blog vyjadruje osobné názory autora)
