Tak sa nám, stredoeurópanom, skončili letné horúčavy a nám, futbalovým fanúšikom, takmer simultánne aj horúčka prestupového okna. Táto horúčka je ešte pravidelnejšia ako chrípkové epidémie a pre zdravie (najmä to psychické) fanúšikov má ešte ničivejšie účinky. V prípade chrípky nám škodia vírusy, v prípade prestupového okna asi najviac novinári. Bežný fanúšik má totiž problém rozlíšiť výmysly novinárov od reality.
Pred začiatkom prestupového okna sme sa od viacerých odborníkov aj „odborníkov“ dozvedeli, čo Arsenal potrebuje. Najčastejšie sa diskutovali posty brankára, stopéra, defenzívneho záložníka a stredného útočníka. Mien padali desiatky, niektoré boli realistické, iné úplne smiešne.
Brankára sme vyriešili rýchlo a vyzerá to, že dobre. Stopéra sme vyriešili už v zime, ale na to niektorí odborníci a „odborníci“ tak nejako zabudli. Ostali nám defenzívny záložník a útočník. V prípade defenzívneho záložníka by išlo len o „backup“, pretože prvú voľbu sme tiež, podobne ako stopéra, vyriešili v zime, navyše z vlastných zdrojov, čo má náš manažér naozaj vo veľkej obľube. Tým, že by išlo len o dvojku na tento post, obmedzili sa nám možnosti. Mená ako Krychowiak, Bender alebo Wanyama sú síce zaujímavé, ale reálne by ani jeden z nich nešiel sedieť na lavičku veľkoklubu a čakať na zranenie hráča, ktorý počas svojej 6-ročnej seniorskej kariéry strávil na maródke dokopy 104 dní (ani nie tri týždne ročne). Navyše Wenger dal predĺžením zmluvy nášho kapitána najavo, že na tento post nebude nikoho zúfalo zháňať.
S útokom to bolo trochu inak a aj ja verím tomu, že Wenger na tomto poli vyvíjal nemalú aktivitu. Musíme si však jasne povedať, že ak niekto mal prísť, nemalo by zmysel kupovať, presne naopak ako v prípade defenzívneho záložníka, nikoho horšieho ako naše súčasné alternatívy na hrot. A nemusíme hľadať dôvod v tom, že by to nebodaj mohlo zabrzdiť rast niektorého nášho hráča, čo sa často, v dobrom aj v zlom, používalo ako argument. Je to totiž jednoduchá matematika z finančného hľadiska – útočníci stoja pomaly niekoľkonásobne viac ako ostatní hráči (napríklad útočník kvalitatívne na úrovni Petra Čecha, t.j. minimálne v najlepšej desiatke na svete by stál minimálne 50 miliónov) a kupovať niekoho horšieho ako Giroud za 4-5 krát viac, to by bolo asi dosť hlúpe. Preto sme napríklad toľko vychvaľovaného Bentekeho prepustili Liverpoolu bez myhnutia brvou. To, že tento útočník určite nie je o nič lepší ako Oli, sme videli aj v ostatných dvoch zápasoch, v ktorých proti nám nastúpil. A Liverpool stál naozaj 4 krát viac ako nás Oli. Benzema by bol úplne iná káva, rovnako Cavani, Higuain by sa za tých 35-40 miliónov možno aj oplatil, ale očividne ich nikto predávať nechcel a už vonkoncom nie za normálnu cenu (t.j. do 50 miliónov, čo je síce strašne veľa, ale trh je trh). Nikto z nás však nevie, čo sa naozaj dialo za oponou, kam nevidia ani tí najinformovanejší novinári, nieto ešte fanúšikovia.
Jedno, čo však naisto vieme, že káder Arsenalu sa výrazne nezmenil. Prišiel do brány Petr Čech, z hosťovania sa vrátil Campbell, na prestup odišli v podstate len hráči, ktorí v tíme už veľkú budúcnosť nemali, a na hosťovanie do veľmi dobrých destinácií zas hráči, ktorí tú budúcnosť majú. To je zásadný rozdiel oproti minulosti, keď sme pravidelne prichádzali o najlepších hráčov. Preto nemá zmysel žiadne vyvolávanie duchov minulosti. Horší ako v minulej sezóne určite nebudeme, budeme teda rovnakí alebo lepší?
Začnime útokom – minulú jeseň, keď sme objektívne prišli o šancu na titul, sme mali zranených Girouda (pre ktorého je štandard okolo 20 gólov za sezónu a to dokonca aj v tej minulej, keď z nej takmer polovicu vynechal) a Walcotta (ktory tých 20 gólov tiež už dokázal nastrieľať), takže hrot musel hrať Welbeck alebo Alexis. Túto sezónu máme prvých dvoch menovaných, k tomu Alexisa a možno poslednú šancu v Arsenale má Campbell, prišli sme o Welbecka (ktorý však dal minulú sezónu len 8 gólov), takže sme v útoku silnejší oproti minulej jeseni. Opakujem, minulej jeseni, keď sme stratili rozhodujúci počet bodov voči súperom, ktorí nakoniec skončili v tabuľke nad nami. Keď sa pozrieme na útočnú formáciu Chelski, tí sú bez Costu len tieňom svojej ofenzívnej sily (nikto u nich asi nevie tak dobre padať popri cúvajúcom brankárovi – nemohol som si odpustiť poznámku k jeho včerajšiemu divadielku proti slovenskej reprezentácii). José si to veľmi dobre uvedomuje, preto prišiel Falcao, ktorý je však tiež len tieňom Falcaa z Atletica. Man$ity sú tiež dosť závislí na Aguerovi, čo sa ukázalo aj minulú sezónu, keď mu to prestalo padať. ManU vlastne ani nemajú útočníka, lebo Wayne sa už lepšie cíti pod hrotom a ani tých 20 gólov za sezónu už 3 roky nedal a Martial Art je ešte decko. My máme troch hráčov schopných zahrať hrot a pritom dať 20 gólov za sezónu. A keby bolo naozaj zle, hrot môže zahrať aj Aaron, cit pre výber mesta má, góly dávať vie, odbehá za troch, takže aj pressing by zvládal veľmi dobre…
Čo sa týka zálohy, tú by som rozdelil na dve zložky, defenzívnu a ofenzívnu. S tou prvou sme mali problémy dlhodobo asi už od čias, keď Flamini odišiel hľadať šťastie do Talianska. Tá druhá bola vždy našou výkladnou skriňou. Ako je to teraz, zmenilo sa niečo, či ostalo po starom? Tak postupne, do defenzívnej zložky sme získali novú neviditeľnú stenu, policajného dôstojníka, Columba, hráča asi už aj svetových kvalít. To je proste fakt, Coq sa za polrok stal hráčom svetových kvalít. Takého DM sme pred rokom – teda opakujem na jeseň, keď sme prišli o reálnu šancu na titul – nemali, na DM sme mali len Artetu, ktorý sa aj tak zranil, a Flaminiho. Teraz je naša minuloročná prvá voľba naším planom B, z B je C. A popri tom máme aj plány D, či E, teda stredové kombinácie Santiho (z ktorého tiež môže byť DM typu Pirlo na vysokej úrovni) s Aaronom, či Jackom ako defenzívnejšími z dvojice centrálnych záložníkov. To znamená, že sme na tom lepšie ako pred rokom na jeseň, keď sme prišli o reálnu šancu na titul.
A o ofenzívnej zložke zálohy sa netreba ani baviť. Máme zdravých Mesuta a Santiho (obaja minulú jeseň, keď sme prišli o reálnu šancu na titul, boli z veľkej časti na maródke a keď aj hrali, bolo to v dôsledku únavy a absencie formy dosť zlé), máme Aarona, ktorý síce ešte nie je na úrovni waleského spasiteľa, ale hráva oveľa lepšie, ako ho „kritici“ hodnotia, máme Oxa s neuveriteľným hladom po presadení sa, o chvíľu máme späť Jacka v podobnom rozpoložení ako Ox. Chýba nám jedine Rosa, ale ten počas jesene aj tak toho veľa nenahral už par sezón a keďže teraz chýba kvôli zraneniu, nemusí v hlave rozoberať, prečo nehráva, a môže sa na jar vrátiť s veľkým hladom po futbale. Takže podčiarknuté a zhrnuté, sme aj pri našej výkladnej skrini na tom lepšie ako pred rokom na jeseň, keď sme prišli o reálnu šancu na titul.
A obrana? Minulú sezónu nám vypadla dvojica Mertescielny a boli sme nútení hrať so „stopérskou“ dvojicou Chambers – Monreal, teda s hráčom, čo hrával vo svojom pôvodnom klube pravého obrancu, a s regulárnym ľavým bekom. Treba však povedať jasne, že práve Calum si zlizol riadnu smotanu pochvaly za minuloročné výkony v strede obrany. A Nachovi aj táto skúsenosť pomohla k rozohratiu sa do jeho najlepších výkonov na originálnom poste neskôr v sezóne. Túto sezónu sa stalo to isté, ale my sme hrali s dvojicou Chambers – Gabriel. A hoci Calum v tom jednom polčase horel, čo je v jeho veku normálne, najmä keď nastúpi po dlhšej dobre práve na takýto zápas, Gabriel je stopér na úrovni dvojice Mertescielny a môže hociktorého z nich dvoch hocikedy zastúpiť a dokonca aj vytlačiť zo zostavy. Z toho vyplýva, že do krajov obrany sa nemusí zasahovať a môžeme si dovoliť ten luxus mat na lavičke francúzskeho a anglického reprezentanta. Takže ak sme si v obrane nepolepšili, tak potom asi nikde.
A brankár? Koľko bodov nás stála minulú jeseň Wojtova neistota? Dobre, Čechovi nevyšiel West Ham, ale proti Poolu predviedol výkon extratriedy. A to na lavičke sedí naša jarná jednotka Ospina, opora kolumbijskej reprezentácie, jednej z najlepších na svete. Minulú jeseň neistého Wojta kryl síce veľmi talentovaný, ale predsa len neskúsený Martinez. Takže posilnili sme brankársky post? Ja myslím, že áno.
Môžeme sa baviť o tom, že keď sa niekto zraní, tak čo bude, ale to je ako vyťahovať nohavice, keď je brod ďaleko a my vlastne ani nevieme, či je to brod, alebo kompa, alebo rovno most. Ale je dôležité si uvedomiť, že teraz máme len dvoch dlhodobo zranených hráčov, ostatní majú len drobnosti a navyše sa vracajú v predpovedanej dobe (Danny je výnimka, ale kto mal niekedy zranene koleno, vie, aké je to s nimi ošemetné), takže aj stav nášho „fyzio staffu“ je očividne lepší ako pred rokom na jeseň, keď sme prišli o reálnu šancu na titul.
Mám silný pocit istoty, že máme určite lepšie mužstvo ako pred rokom na jeseň, keď sme prišli o reálnu šancu na titul (opakovanie = matka múdrosti). Len mám pocit, že je tu veľa „účtovníkov“, ktorí hodnotia kvalitu na základe kvantity (príde viac nových hráčov = vyššia kvalita = väčšia snaha posilniť). To, že neprišiel nikto do poľa, neznamená, že sa Wenger a kolektív nesnažili. Len keď už chcete naozaj vysokú kvalitu (nič horšie už nám netreba, kadejakí Bentekeovci a Kokorinovci sú nám len do počtu, nie sú lepší ako to, čo máme), buď mate šťastie ako v prípade Mesuta, Alexisa a Petra, alebo zaplatíte nenormálnu sumu (ako to robia $ity a im podobní), alebo jednoducho neuspejete, keď nie je predávajúci (Benzema by bol super, ale očividne na predaj nebol). Na jedno z toho sme šťastie mali a máme top brankára, na ďalšie sme už šťastie nemali a dávať 75 miliónov za Benzemu je proste šialenstvo, najmä ak to nemusí stačiť (otázka znie, koľko sme naozaj ponúkali, ak k niečomu došlo). Toto prestupové obdobie hoci určite nebolo naše najlepšie, nebolo ani naše najhoršie a Arsène dokonca splnil aj svoj sľub každý rok priviesť aspoň jedného hráča svetovej extratriedy.
Takže ja som rád, že to šialenstvo skončilo a zas to bude o poctivej robote na ihrisku a nie vysokých hrách agentov a fantázii novinárov. A určite to nebude jednoduché, určite nás nečaká žiadna prechádzka ružovým sadom, ale máme tím, ktorý môže dokázať veľa a ktorý môže dosiahnúť viac ako v minulej sezóne. A hlavne, máme tím, ktorý zaznamenáva dlhodobý, niekedy pomalší (najmä vinou zranení), niekedy rýchlejší, ale neustály postupný progres a nie je odkázaný na skokovité vylepšovanie počas prestupových období.
DaemonAllburn
(príspevok vyjadruje osobné názory autora)
