Po víkendovom zápase a hlavne výkone „diskutérov“ počas neho som sa sám seba pýtal, aký zmysel má pre mňa vôbec prispievať na gunners.cz. Ale potom som si povedal, keď sa loď potápa, nie je dobré zachovať sa ako taliansky kapitán zabávajúci sa pochybnou východoeurópskou dievčinou, najlepšie je snažiť sa loď zdvihnúť z dna. Keďže Tenista tu už dávno neprispel svojim vždy podnetným Antiscum blogom, tak to skúsim ja s mojim DAblogom.
Aby bolo jasné hneď na začiatku, aj ja si plne uvedomujem, že Arsenal je na tom dosť zle. Je na tom zle z hľadiska svojej tradične vysokej úrovne, tak tradične vysokej, až to niektorí berú ako samozrejmosť. Ale nechcem sa zaoberať niečím, čo nemôžem ovplyvniť, teda angažmánom Arsèna Wengera, ani jeho zásluhách na „ničení“ niečoho, na čom má on oveľa väčšiu zásluhu, ako hocikto iný (The Invincibles poskladal on a nikto iný). Radšej sa pozriem na niečo, čomu (aspoň si to myslím) rozumiem lepšie, ako je hospodárenie klubu, prestupová politika, vzťahy v „kuchyni“ klubu a podobne, teda na hru Arsenalu.
Arsenal je v hernej kríze a tá má podľa mňa dosť jasne identifikovateľné dôvody. A vôbec si nemyslím, že sa dajú pomenovať jedným menom, ani keď je to meno Ramsey. Určite nie je iba jeho vina, že Arsenal stráca body, až taký jednoduchý tento svet nie je.
Skúsim teda vymenovať dôvody, pre ktoré podľa mňa hra Arsenalu nemá takú fazónu ako napríklad v novembri (aby sme nechodili veľmi do histórie), čo sa týka hry, ale najmä výsledkov. A netvrdím, že som prišiel na niečo, na čo už neprišli viacerí a neobjavuje sa v diskusiách, ja len skúsim zhrnúť všetko, čo mi pripadá ako dôležité.
1. Absencia bekov
Absencia bekov je podľa mňa najdôležitejším dôvodom povianočnej hernej krízy Arsenalu. Keď si zoberieme nedávnu históriu Arsenalu, vždy mal kvalitných bekov, ktorí boli (niektorí viac, iní menej) spoľahliví v obrane, ale dokázali aj výrazne podporovať útok. Mená ako Dixon, Lauren, Eboué, Sagna, na druhej strane Winterburn, Cole, Clichy, či najnovšie Santos patrili, či patria k špičkovým krajným obrancom. Epidémia zranení spôsobila, že z pomerne veľmi kvalitnej štvorice (Sagna a Santos sú špičkoví hráči, Gibbs a Jenkinson talentovaní) neostal nikto. Samozrejme, teraz je jasné, že Wenger spravil v Grécku veľkú chybu (Grécko sa v poslednej dobe spája iba s chybami – aj chybami politikov a bankárov…), ale určite si to sám uvedomil okamžite po zranení Santosa. V decembri ešte náhradné riešenie s stopérmi vcelku fungovalo, v januári už nie. Problém je ten, že stopéri nemajú herné návyky bekov. Jedným problémom je rýchlosť – čo robil Nani s Djourouom, to hraničilo až s výsmechom. Mladučký Nico Yennaris zrazu toho supernebezpečného Naniho dokázal takmer úplne vypojiť z hry aj vďaka rýchlosti. A prečo Nico nehral od začiatku? A kto by mal odvahu dať v zápase proti Učkam do obrany mladíka po hanbe na Old Trafforde? Ďalším problémom je pozičná hra. Tu tiež treba spomenúť, ako Johan nedokázal držať šírku ihriska pri krížnych pasoch na Naniho. Ale aj taký majster, ako Vermaelen sa uťal, keď pri prvom góle United sa stopérsky stiahol do päťky namiesto držania šírky ihriska a odpojenia jeho hráča, ktorého potom už nemal šancu ubrániť.
O ofenzívnej hre netreba ani hovoriť, Yennaris poslal do šestnástky za polčas viac centrov, ako Djourou za celý január. A jedným z dôvodov druhopolčasového zlepšenia bolo podľa mňa aj výrazne vyššie angažovanie sa Yennarisa v ofenzíve spojené s otupením silnej zbrane United z prvého polčasu (teda protiútok s rýchlym prenesením lopty na Naniho). Podobný efekt malo aj vystriedanie Coquelina za Vermaelena v jednom zo zápasov. Arsenal jednoducho potrebuje bekov, ktorí dokážu pendlovať po celej dĺžke ihriska, nie iba od bránkovej čiary po poliacu. Je to aj kvôli rozostaveniu, keďže stredová trojica ja zoskupená v dosť úzkom priestore v strede a kraje prenecháva bekom a krídlam. A keď krajní obrancovia vlastne nie sú a krídla sú v takej forme, v akej sú, variabilita ofenzívy tým poriadne trpí.
Z toho, čo som napísal vyplýva jednoznačný záver. Potrebujeme krajných obrancov, bez nich je Arsenal polovičný. Tesne pred návratom by mali byť Sagna i Gibbs, ale nebránil by som sa príchodu ďalšieho ľavého beka, pretože Gibbo je príliš krehký. Ale o tom mám dosť veľké pochybnosti… Postačí však, ak sa Gibbo nezraní do návratu Santosa alebo Coquelina… Napravo na mňa Nico spravil na mňa veľký dojem, bol vyskúšaný v najťažšom možnom teste a spravil ho na výbornú, takže ako náhrada a neskôr už aj konkurencia pre Jenkinsona je viac ako solídny.
2. Premieňanie šancí
Toto je hlavný faktor výsledkovej krízy. Šancí si vieme vypracovať v každom zápase toľko, že by sme pri premenení polovice z nich mali vyhrávať aspoň o tri góly. Zahodí aj Robin, ale to nie je až taký problém, pretože rating premieňania šancí má dostatočne vysoký na to, aby bol jasne na čele tabuľky strelcov celej Premier League. Problémom je premieňanie šancí hráčov druhého sledu. Stačí si spomenúť na zlatú éru Arsenalu z prvej polovice prvého desaťročia tretieho tisícročia. Henry síce dával neuveriteľné množstvo gólov, podobne ako Robin v súčasnosti, ale veľa gólov dávali aj ďalší útočníci ako Bergkamp či Wiltord, skvelí krídelníci Pires a Ljungberg a dokonca aj motor stredu poľa Vieira dokázal zavesiť gól, keď bolo treba. A teraz? Robin 18 gólov, potom Arteta a Gervinho 4, Walcott a Vermaelen 3, ďalší siedmi hráči iba po jednom góle. Bohužiaľ máme veľmi nególové krídla (ak už nepočítam hroty Chamakha a Parka, ktorých minutáž je nedostatočná na nejaké veľké gólostroje, Robin ich tam proste nepustí). Gervinho má neskutočný dribling, ale v šestnástke je ako odpojený. Ako keby bol napojený cez wi-fi na počítač pri našej bráne a wi-fi sieť by siahala iba po šestnástku. Theo bojuje sám so sebou. Občas premení šancu absolútne chladnokrvne, občas však netrafí bránu pri samostatnom nájazde. Arshavin bojuje s bohviečím, pretože jeho neschopnosť trafiť bránu z hocijakej pozície už zachádza mimo môj „pochop“. Mám pocit, že on by teraz prekopol aj z metra. Benayoun nikdy gólový hráč nebol, navyše toho priestoru nemáva až tak veľa. Stred poľa na tom nie je oveľa lepšie. Aaron to bohužiaľ väčšinou rieši silou, strely má výborné, ale čo z toho, že „vyoblizoval“ asi všetky žrde v Premier League, keď ich „oblizuje“ zvonku? Rosický gól nohou asi už nikdy nedá, aj keď má šancu na strelu, vždy radšej prihráva, a keď vystrelí, tak väčšinou do najbližšieho obrancu. Len ten Arteta ako tak dokáže držať gólovú zástavu vzhľadom na post, na ktorom hráva… teda ak hrá…
A čo s tým? Tu je riešenie zložitejšie, ako v prípade bekov. Strieľanie gólov je totiž vec, ktorá veľmi závisí od psychiky. Walcott a Arshavin, ale aj Ramsey a Rosický bojujú so svojimi vlastnými duchmi, Gervinho je druhé meno pre splašenosť v šanciach (prvé meno je Nick…). Navyše na „mechanické“ strieľanie gólov treba mať niečo priamo od Boha, teda to, čo majú Robin a Titi. To sa nedá naučiť, s tým sa treba narodiť. Máme jedného hráča, ktorý to tiež má, Alex Oxlade-Chamberlain však ešte nie je hráčom, na ktorom by sa teraz mohol stavať osud Arsenalu, hoci sa ním určite stane. Možno by to naozaj chcelo príchod ďalšieho gólového hráča, ale aj bez toho musia naši súčasní hráči druhého sledu veľmi zapracovať na efektivite v premieňaní šancí. Žiadne mužstvo v súčasnej Premier League sa ani len nepribližuje famóznej futbalovej kvalite a dominancii, ktorú mali The Invincibles, tímy, čo sú v tabuľke nad nami, často vyhrávajú po strašidelných výkonoch, oveľa horší teda nie sme, ale oni dokážu premieňať vyššie percento šancí. A je úplne samozrejmé, že ak mužstvo dá dostatočne rýchly gól a po ňom dokáže náskok zvýšiť, hrá sa oveľa uvoľnenejšie a aj na hru sa oveľa lepšie pozerá.
3. (Krátkodobá) Absencia motora mužstva
O ďalších príčinách už kratšie. Môže absencia hráča, ktorý prišiel na úplnom konci augusta prispieť ku kríze v januári? Môže, pretože Mikel Arteta sa stal motorom mužstva, hráčom, ktorý síce nerozdáva geniálne prihrávky ako grécka vláda dôchodky, ale dokáže diktovať rytmus aj tempo hry, navyše jeho výpomoc v organizácii defenzívnej hry je neoceniteľná. Aj taký výborný defenzívny štít, ako Alex Song to začína nezvládať bez Mikela. Rosický Artetovu úlohu síce dokáže čiastočne spĺňať najmä v hre smerom dopredu, ale jeho defenzívna práca je na nižšej úrovni, hoci vkĺzačky má stále výborné. O Benayounovi ani nehovorím, tomu ten post vôbec nesedí. Treba len dúfať, že Mikel sa vráti čo najskôr a čo najskôr sa vráti aj hráč, ktorý predstavuje jeho najlepšiu alternatívu – Jack Wilshere.
4. Slabšia zohratosť
Opäť sa budem opakovať, ale Arsenal bol najlepší vtedy, keď si hráči rozumeli naslepo, tak ako vyššie menovaní The Invicibles, ale aj štvorica HFFR. Treba si uvedomiť, že tie legendárne zoskupenia sa zohrávali minimálne rok. Preto očakávať, že predsa len trochu narýchlo poskladaná súčasná zostava Arsenalu, ktorá sa navyše mení takmer každý zápas, bude hrať nejaký veľmi ľúbivý futbal s narážačkami naslepo na jeden dotyk, je trochu naivné. Podľa mňa práve preto Wenger hráva stále, pokiaľ možno, s tými istými hráčmi, teda vôbec nie preto, že by mal nejaké svoje kone, ale preto, aby sa to, čo by mohlo spolu fungovať, dokázalo zohrať čo najrýchlejšie. A je treba povedať, že v októbri a novembri to fungovalo už viac ako obstojne. Na druhej strane, v poslednej dobe tu na webe tak populárna väčšia rotácia tiež nie je samospasiteľná, ja mám ešte stále v pamäti, ako to dopadlo pre rokom, keď sa rotovalo priveľa a slabšia zostava mala veľké problémy aj s mužstvami z nižších súťaží, takže do kalendára pribudlo zopár zbytočných zápasov navyše.
Problémom je tiež to, že Wenger nie je žiadny pavúk Fergusonovského typu, ktorý dokáže splietať svoje takmer dokonalé taktické siete a do nich zasadzovať hráčov ako kamienky do mozaiky. Pre Wengera sú dôležitejšie individuálne schopnosti hráča, ako nejaký taktický systém (a keby aj začal teraz spriadať nejaké vlastné taktické siete, mužstvo by si na to možno ani nezvyklo). To na jednej strane prináša úžasne pekný futbal, keď sa darí, tiež však robí zo zdanlivo priemerných hráčov vynikajúce individuality (len tak námatkovo Song a Koscielny), a navyše starostivo vyberané posily dokážu často veľmi rýchlo zapadnúť (teraz Gervinho, Arteta, v minulosti Vermaelen, Arshavin, Sagna…), ale na druhej strane problémy, keď sa nedarí. A v tomto je určite veľká časť viny na našom manažérovi (ktorú ani my, „Wengerofili“ nespochybňujeme, ale to neznamená, že keď ho neobviňujem zo všetkého zlého, tak jeho chyby nevidím), pretože sa mu nepodarilo udržať opory a mužstvo sa musí zohrávať odznova. Ale na druhej strane, plač nad rozliatym mliekom nikdy nepomohol a ja som si istý, že sa mu to opäť podarí. Viem, že som možno naivný, ale v naivite sa určite nechytám na voličov našich politických strán, ktorí pevne veria, že práve tá ich nie je skorumpovaná…
Toto sú podľa mňa hlavné dôvody, prečo je Arsenal 5 bodov pod miestenkou do Ligy Majstrov, dôvody, ktoré je vidieť priamo na ihrisku a nemusím rozvíjať žiadne teórie o tom, prečo musí hrať ten a ten, prečo Wenger neprivedie toho a toho. Toto mužstvo má potenciálu a talentu toľko, koľko nemá celý slovenský a český futbal dokopy, veď za nás hrajú dvaja z úplne najtalentovanejších hráčov na svete (AOC a JW) a ďalší nie sú oveľa horší. Takže ako vždy, budúcnosť Arsenalu vôbec nie je čierna. V prítomnosti to však chce, aby tí hráči, ktorí majú na to vek a skúsenosti, zahodili za hlavu nejaké problémy so sebavedomím a nebáli sa zobrať na seba zodpovednosť, aby to nezostalo na 18-ročnom mladíkovi a kapitánovi, ktorý predsa len nedokáže vždy mužstvo spasiť.
DaemonAllburn
(príspevok vyjadruje osobné názory autora)
