Včera nás opustil náš jediný Song – Alex Song. Niektorí to berú pomaly ako začiatok konca Arsenalu, niektorí nás už vidia v strede tabuľky (ja viem, ani tá remíza na optimizme nepridala), ja to beriem ako vec, ktorú prináša život a určite nie je taká smutná, ako to, čo sa dozvedel Fabrice Muamba (hoci ani to nie je až tak tragické, chlapec je inteligentný a miesto v živote si nájde). Keďže mi včera nejako zblbol prehliadač (trošku som experimentoval so skriptami a to sa mu asi nepáčilo 😀 ) a nemohol som sa prihlásiť do diskusie, tak sa toho nahromadilo trochu viac. Toľko, že sa to nezmestilo do jedného príspevku a vydalo to na menší blodžík.
Celý večer, noc aj ráno som si to všetko dával do hromady a nakoniec mi z toho vyšlo pár dôvodov, prečo si myslím, že Arsenal tak „ľahko“ pustil Songa:
1. Prvým dôvodom, možno iba hypotetickým, ale predsa len ho netreba ignorovať, môže byť to, čo už v diskusiách napísal Patrick. Vnútroklubové boje by sa podceňovať nemali a pán Dein mladší asi nebude len taká bezvýznamná figúrka. Nechce sa mi to viac rozpisovať, spojenie Dein – Dein – Usmanov je tu už chronicky známe a o ani jednom z nich, tobôž nie o tom poslednom menovanom, si nemyslím, že by to boli nejaké altruistické neviniatka, skôr úplne presný opak. A tiež si nemyslím, že by práve Uzbek nejako veľmi rozumel futbalu a po jeho príchode by nastal raj na Zemi arsenalskej, ako tvrdia niektorí zaprisahaní antiKoenkeisti – (pozor irónia, nebrať vážne) Uzbekistan je predsa stará futbalová krajina, možno až kolíska futbalu (koniec irónie). Neexistuje dôvod, prečo by Uzbek Usmanov mal rozumieť futbalu viac ako Američan Kroenke. Usmanov je len ďalší postsovietsky oligarcha, ktorý si chce robiť meno a reklamu tým, že vlastní jeden z najväčších klubov sveta (na rozdiel od Chelski je Arsenal významná značka aj bez ropných peňazí). Ale ešte k mladému Deinovi, bohužiaľ v dnešnom futbale je to tak, že hráči sú často v pozícii novodobých otrokov svojich agentov a tí chcú zarábať, preto hráčov vláčia po celej Európe.
2. Vedenie ani manažér asi nechceli zažívať ďalšiu sezónu s hráčom, čo si chce vytrucovať prestup do divadelného tímu z Katalánska. Lebo ak je pravda to, čo si „twitterove vtáčiky“ čvirikajú, tak Alex, chlapec to predsa len jednoduchý a s nádejou na novu hračku (fakt je, že B*rcelona je najúspešnejší tím ostatných rokov a hráči majú k nej iný vzťah, ako my, fanúšikovia iných tímov, ktorí tu bandu „herečiek“ neznášame), ktorú mu ponúkol jeho agent, by bol schopný trucovať ešte viac ako Cesc (a už to nám dosť liezlo na nervy, tie neustále „drobné zranenia“). Nerobme si ilúzie o oddanosti Songa Arsenalu, deje sa to aj v živote, že chlap miluje jednu ženu (ženy, čo toto čítajú, si to môžu otočiť) a myslí si, že je to najviac na svete a na celý život, až kým nepríde nová, väčšia láska. Skutočný klubizmus je vlastnosť, ktorú majú iba odchovanci, čo boli odchovaní v klubových farbách naozaj od kolísky a nevedia si ani predstaviť, že by mali hrať proti tímu svojho života. My sme takého ozajstného veľkého klubistu mali naposledy v osobe Tonyho Adamsa a najbližšie to môže byť naša nová desiatka. A reči o srdciaroch sa naozaj viac hodia na kardiológiu, ja už na pojem „srdciar“ začínam chytať alergiu (to sa zas hodí na alergiológiu).
3. Priamo súvisí s 2. Arsenal je tím, v ktorom je veľmi dôležitá takmer až rodinná atmosféra a Arsène je pre hráčov druhým otcom. Nie je ako Man$hitty, kde všetci budú počúvať (a keď aj nie a nebodaj zatrucujú, tak sa vždy poslušne vrátia) preto, že také prachy proste inde nedostanú (ak ich nebude chcieť P$G). Ani nie je ManU, kde osoba Syra zaručuje úspechy takmer za každú cenu. Arsenal je o priateľstve hráčov, o ich zohratosti a radosti z hry (niekedy aj na úkor úspechov). Preto taký trucujúci šaško, ako by mohol byť Song, by kazil atmosféru (viď v nedávnej minulosti konflikty Ad€bayor – Bendtner, G*llas – Na$ri) a to sa doteraz vždy prejavilo na hre aj výsledkoch Arsenalu.
4. Vznikol nám problém, čo vlastne s Alexom na ihrisku robiť. To, že dal kopu finálnych prihrávok, je nepopierateľné. Ale tiež je nepopierateľné, že náš stred pola bol naozaj veľmi priepustný a 49 (aj keď veľké percento z nich padlo v 2-3 zápasoch) inkasovaných gólov pri našich naozaj výborných stopéroch (o tom dúfam nikto nechce polemizovať) je priveľa, takže niekde musela byt chyba. Takže hrať ďalšiu sezónu s DM, ktorý chce tvoriť hru? Nemyslím si, že s Cazorlom (ktorý včera hral výborne a vypracoval všetky naše šance – pozor! Bude ešte lepší!) a pomaly sa vracajúcim Wilsherom sme na to odkázaní. Oni dvaja sú určíte lepší tvorcovia hry ako Song (ktorý mal vlastne iba ten svoj oblúčik za obranu, ktorý bol síce výborný a veľmi často fungoval, ale otázka je, či by to vedeli Podolski a Giroud využívať tak ako Porcelán), teda netreba, aby sa im plietol do roboty. Mimochodom, asi nie je náhoda, že na tlačovke pri zmienke o Songovi spomínal Wenger, že mame Jacka, Rosu a Aboua, čo určite nie sú „kovaní“ DM. Takže, čo teda s DM, ktorý si svoju robotu nerobí dôsledne, ale chce byť tvorcom hry? Tuto otázku som si kládol už po sezóne, teraz som na ňu dostal odpoveď.
5. Arsène ma už pripravene eso v rukáve a náhrada je na ceste. Opäť sa vrátim k včerajšej tlačovke: ak Arsène povie, že „možno privedieme ďalšieho záložníka“, v jeho prípade to znamená, že už je pomaly možno aj v tuneli pod La Manche. Možno M’Vila, možno Sahin, uvidíme.
Každopádne, Songa som mal rad, spravil asi chybu, ktorú možno bude ľutovať, lebo hráči neodchovaní La Masiou sa v Badalone presadzujú ťažko (Cesc má ich DNA, preto sa so Songom porovnávať nedá). Arsenal však prostriedky na jeho nahradenie má. Možno sme mohli Badalonu podojiť viac, ale zas nikto z nás netuší, čo všetko sa využilo pri presviedčaní nášho vedenia k predaju. Ale myslím, že to vôbec nebolo o tom, že by Kroenke chcel za každú cenu zarobiť na našich hviezdach a zobral prvú ponuku (pozor, ja nie som nejaký zástanca Kroenkeho, najradšej som bol, keď Arsenal vlastnili tradičné anglické rodiny, len to asi naozaj v dnešnom Anglicku bolo neudržateľné). Ak by naozaj chcel iba zarobiť, tak Songa ponúkneme P$G, tí by ho určite chceli (koho by tí nechceli…) a dali by viac, keďže to je ďalší klub, čo platí neobyčajné peniaze za v podstate úplne obyčajných hráčov.
A ešte jeden odkaz spolufanúšikom: fandiť Arsenalu nie je prechádzka ružovým sadom, je to niekedy veľmi náročné pri tých odchodoch hráčov a často až neuveriteľných prehrách (ale zas fandiť Badalone a ManU musí byt neskutočná nuda 😀 ), ale tie najťažšie veci zvládajú len ti najsilnejší 😉
DaemonAllburn
(príspevok vyjadruje osobné názory autora)
