Michael Cox
Rotácia zostavy sa postupne stala uznávanou súčasťou moderného futbalu. Top tímu majú často minimálne 2 kvalitné varianty na každý post. Manažérom to pomáha udržať hráčov čerstvých. To znamená, že ide o akési poistenie proti zraneniam a často tiež pomáha pri zmenách taktiky v jednotlivých zápasoch bez toho, aby klesla celková kvalita tímu.
V tejto sezóne je sila v šírke kádra Arsenalu obzvlášť viditeľná na poste krajných obrancov, kde až 5 hráčov nastupovalo v základnej zostave približne rovnako často. Niekto možno preferuje stabilnú zadnú štvorku ako to bolo napr. v deväťdesiatiych rokoch. V dnešnej hre je to však ťažšie dosiahnuteľné.
Na pravej strane má Arsenal trojicu nováčikov: Calum Chambers odohral ako pravý obranca 13 ligových zápasov, Hector Bellerin 9 a Mathieu Debuchy iba 8.
Na ľavej strane obrany sa striedajú Kieran Gibbs so 16 ligovými štartami a Nacho Monreal, ktorý nastúpil v 14 zápasoch.
Avšak zaujímavejší fakt ako počet zápasov je práve odlišná rovnováha, ktorú to poskytuje Arsenalu od záapasu k zápasu. Debuchyho opakované zranenie spôsobilo, že až tak v sezóne nevyčnieval. Avšak odohraná hodina v priateľskom zápase zo stredu týždňa naznačila, že nie je ďaleko od plnej kondičky. Práve vďaka jeho zraneniu to bolo o voľbe medzi dvoma mladíkmi – Chambersom a Bellerinom.
Chambers je hráčom, ktorý hral aj v strede obrany a tiež v pozícii defenzívneho záložníka vonku proti Southamptonu na Nový rok. To vysvetľuje akým typom krajného obrancu v skutočnosti je. Je tvrdý, fyzicky pôsobiaci futbalista, ktorému veľa ľudí predpovedá budúcnosť defenzívneho záložníka.
„Cítim sa sebavedomejšie, keď hrám stopéra v porovnaní s pravým obrancom. Cítim, že lepšie čítam hru ako stredný obranca a tiež si viac verím.“, povedal Chambers v prvej polovici sezóny.
Wenger s jeho tvrdením súhlasí: „Vypadá, že má viac kvalít hrať cez stred ako na kraji. Na kraji potrebujete výbušnejších hráčov.“
To je samozrejme miesto, na ktoré sa etabloval Hector Bellerin. Neuveriteľne rýchly pravý obranca, ktorý prekonal rýchlostný rekord Thea Walcotta na 40 yardov (36,58m). Bellerin je v porovnaní s Chambersom menej fyzicky dominantný, ale zase prirodzenejší v šprinte dozadu, kde je často schopný prekrížiť cestu útočiacemu súperovi.
Naproti tomu, Debuchy je kombináciou oboch štýlov. O deväť rokov starší ako obaja. Debuchyho skúsenosti znamenajú, že sa z neho stal všestranný krajný obranca, ktorý je schopný vhodne kombinovať vlastnosti oboch a tak zodpovedne brániť a zároveň energicky pdporovať útočnú fázu. Fanúšikovia Arsenalu by mohli jeho najlepšiu formu uvidieť v ďalšej sezóne.
Naľavo máme podobný kontrast. Gibbsove charakteristické vlastnosti sú akcelerácia a načasovanie jeho defenzívnych šprintov. Napriek tomu sa Monreal stal v posledných týždňoch pravidelným členom základnej zostavy, vďaka jeho zodpovednému defenzívnemu výberu miesta a zdanlivo nenápadnej podpore útoku.
Nacho bol obzvlášť platný v útočnej tretine ihriska na súperovej pôde vo veľkých zápasoch, keď získal penaltu pri výhre 2:0 s Manchestrom City a otvoril skóre v zápase FA Cupu proti Manchestru United pri víťazstve 2:1.
V ideálnej situácii by mali dvaja obrancovia poskytovať tímu rovnováhu. Jeden výbušný – útočnejší a jeden viac zdržanlivý – pokojnejší. V posledných týždňoch sa Bellerin a Monreal stali stálejšími členmi zostavy a títo dvaja Španieli to presne ponúkajú.
Napríklad pri februárovom víťazstve 2:1 nad Leicesterom bol rozdiel medzi nimi celkom jasne viditeľný. Monreal bol viac zapojený do hry, do kľúčovej časti rozorávky. Bellerinovo prispenie bolo skôr sporadické, ale keď sa dostal dopredu, pokúsil sa o viac centrov a tiež streleckých pokusov.
Avšak, tento prístup sa môže meniť. Napríklad pri výhre 2:1 s QPR, nastúpil Gibbs a Bellerin a najlepšie momenty Arsenalu prišli po útočných výpadoch krajných obrancov. Gibbs vytvoril gól pre Alexisa a tiež počet centrov bol značne vyšší z oboch strán.
Na druhej strane, pri nedávnej výhre 2:1 s Newcastlom sme mohli vidieť opatrnejšie výkony nasich krajných obrancov, pretože nastúpili Monreal a Chambers. Práve preto Arsenal neútočil po krídlach s takou energiou a viac sa spoliehal na štandardky, po ktorých strelil dva góly a tiež skvele bránil.
Tri zápasy, tri výhry 2:1 ale tri úplne odlišné výkony. Arsenal ukázal, že má nielen veľkú kvalitu v svojich krajných obrancoch, ale aj tak dôležitú taktickú rozmanitosť.
/arsenal.com/
