V Brazílii minulý týždeň skončila sezóna 2013/14 svetovým šampionátom, na ktorom si trojica našich opôr zdvojnásobila počet tohtoročných trofejí, a keďže v sobotu sa nám prvým prípravným zápasom začína nová, je to asi posledná možnosť na moje uzavretie uplynulého ročníka. Na začiatok treba skonštatovať, že to bol náš najúspešnejší ročník od roku 2005. V počte trofejí bol dokonca nekonečne násobne úspešnejší ako osem predchádzajúcich. Také neuveriteľné číslo sa dá dosiahnuť ak delíte nulou…
Keďže som túto sezónu vydržal písať pravidelne rubriku Hráč mesiaca, patrilo by sa uzavrieť sezónu vyhlásením hráčov sezóny. Nebude to len jeden hráč sezóny, to by som naozaj už vôbec nemal čo písať a stačilo by napísať jedno meno, lebo už som o ňom toho popísal toľko. Vyhlásim rovno hráčov sezóny vo všetkých formáciách, k tomu objav sezóny. A musím priznať, v niektorých prípadoch som sa vôbec nenatrápil, keďže laureáti boli úplne jasní.
Brankár sezóny
Bolo by asi nespravodlivé vyhlásiť za brankára sezóny Lukasza Fabianskiho, hoci nám vychytal vytúženú trofej. Za celosezónnu výkonnosť, hoci aj trochu negatívne poznačenú niekoľkými výpraskami, si to plne zaslúži naša jednotka Wojciech Szczesny.
Akoby už dávnou minulosťou je obdobie, keď brankársky post bol veľkou slabinou Arsenalu, Obdobie, keď naši brankári vyrábali kiksy na počkanie a „rozhodovali“ zápasy v náš neprospech. V uplynulej sezóne bolo všetko inak – mali sme nielen jednu oporu v bráne, my sme mali aj dvojku, ktorá dokázala jednotku nielenže zastúpiť, Lukasz v FA Cupe žiaril. V lige ho však Wojto do brány nepustil až do posledného zápasu. A ani nemusel svoju dvojku pri tréningu zraniť tak, ako pred rokmi. Bolo to dôsledkom Wojtovej stabilizácie výkonov, ktorú potvrdzuje aj Zlatá rukavica za šestnásť čistých štítov v lige. Samozrejme, že to bolo aj výsledkom zlepšenia defenzívy celého tímu, ale zas treba Wojtovi uznať, že tím neraz podržal excelentnými a efektnými zákrokmi. A tiež mu treba uznať, že výprasky, ktoré sme niekoľko krát v sezóne dostali na ihriskách silných súperov, nešli na jeho vrub, ale boli dôsledkom naivity hry celého tímu. A ďalším dôvodom Wojtovho zlepšenia a stabilizácie bol tlak, ktorý naňho vytváral Lukasz z pozície dvojky. Wojto si v sezóne 2013/14 nasadil latku vysoko a snáď sa ju nebude snažiť podliezť. Lebo zatiaľ to vyzerá, že tlak z pozície dvojky bude ešte väčší.
Obranca sezóny
Naša defenzíva sa napriek nie až tak lichotivému počtu inkasovaných gólov oproti minulosti očividne zlepšila. Veľkú zásluhu na tom mala okrem nášho brankára sezóny aj naša najstabilnejšia francúzsko-nemecká stopérska dvojica „Mertescielny“. Mertescielny je stelesnením Wengerovho zámeru vytvoriť komplexnú a vzájomne sa doplňujúcu dvojicu, v ktorej jeden stopér by hral pozične a dirigoval by obranu, zatiaľ čo druhý by bol „súbojový“ obranca. V tomto prípade to zafungovalo výborne. Naši stopéri sa výborne dopĺňajú, Per má skvelý prehľad a čítanie hry, Laurent je na svoju výšku a hmotnosť až neuveriteľne silný a odolný v súbojoch a navyše je jedným z najrýchlejších stopérov na svete (štatistické údaje nemám, ale nepamätám si, že by mu nejaký útočník vyslovene ušiel). Dopĺňajú sa však aj v rámci svojich slabín – Per je pomalý, no Laurent je ako blesk, Laurent niekedy v súbojoch uletí, no Per je tak správne nemecky disciplinovaný a aj vďaka výške má veľký prehľad o hre. Navyše sa výrazne zlepšilo naše bránenie štandardiek, Per s výškou mrakodrapu a Laurent s pružinami v nohách spolu s našim krásavcom z hrotu pozbierali a upratali väčšinu nebezpečných centrov. Kde sú tie časy, keď sme sa báli ešte aj vhadzovaní jedného neúspešného oštepára s uterákom. A k tomu treba pochváliť Mertescielneho za strieľanie dôležitých gólov. Francúzska polovica už pravidelne tretí rok po sebe potvrdzuje našu účasť v Lige Majstrov, k tomu pridal vyrovnávanie stavu vo finálových zápasoch, nemecká polovica zas ukázala, ako sa dá strelením gólu obrátiť celá sezóna z hlavy na nohy, z neúspešnej na úspešnú.
Samozrejme, chybám sa nevyhnú, súperi vedia, že ak prehodia Pera, ten veľmi ťažko dobieha šprintujúceho útočníka, na druhej strane Laurent svojou agresivitou v súbojoch v šestnástke najmä v úvode sezóny pár krát zavaril nielen sebe, ale celému tímu. Aj napriek tomu však chýb bolo oproti stopérom v minulosti veľmi málo a aj ťažké debakle v tejto sezóne idú na vrub naivnej hry a zlého bránenia celého tímu, najmä však stredu poľa. Lebo keď sa už rozbehne útok po zbytočnej strate lopty v strede poľa, dvojica stopérov to má extrémne ťažké. Práve preto musím nielen ja, ale väčšina fanúšikov Arsenalu (viď hlasovanie v ankete o hráča sezóny a 2. a 3. pozícia nášho Mertescielneho v nej) vysoko hodnotiť výkony našej stopérskej dvojice.
Ak sa mám však rozhodnúť, kto zo stopérskej dvojice by mal byť obrancom sezóny, o galusku (pozerám Tour de France, takže chytám cyklistickú terminológiu) to u mňa vyhráva Per Mertesacker. Laurentovi Koscielnemu trošíčku zavarili jeho harakiri zákroky z úvodu sezóny, ktorými poškodil celý tím a navyše v Perov prospech hrá aj osobnostný vplyv na spoluhráčov. Pre mňa je on ten pravý na post kapitána, jednak šíri dobrú náladu a má veľké slovo v kabíne, ale je tiež plne oddaný klubu a jeho fanúšikom (veď je nakoniec jedným z nich), ako to ukázal napríklad aj pri „sprdnutí“ Mesuta po zápase v „Saudskej Arábii“.
Záložník sezóny
Záložníkom sezóny sa stáva s veľkým náskokom Aaron Ramsey. Možno by úplne stačilo napísať toto. Aaron bol nie že skokanom sezóny (týmto mu vlastne rovno udeľujem aj tento titul), on metaforicky skočil svetový rekord v skoku o žrdi, ale on to zvládol bez žrde. Jeho jesenné výkony boli ako z veľkej knihy, hollywoodske štúdia by sa mali už teraz trhať o práva na sfilmovanie jeho životného príbehu. Lebo takmer prísť o nohu, úplne prísť o sebavedomie, ale potom sa vrátiť ešte lepší, vlastne nie ešte lepší – vrátiť sa ako najlepší, potom sa na pár mesiacov znovu zraniť, čo tím pripraví o šancu na titul, ale zase sa vrátiť v rovnakej forme a nakoniec v predĺžení posledného zápasu svojim gólom rozhodnúť o zisku trofeje po dlhých deviatich rokoch, to je naozaj na film.
Nikto však nie je osamelým ostrovom v mori, každý futbalista je súčasťou tímu a je len taký dobrý, ako mu to dovolia spoluhráči (viď určite nie najlepší futbalista histórie Lionel, ktorý síce má geniálne okamihy, ale zďaleka už nežiari tak, ako keď Barcelona bola nezastaviteľná. Ale sú to samozrejme prepojené nádoby, Barca nežiari aj preto, že Messi išiel s formou dole. P.S.: Barcelonu už necenzurujem, odkedy nám predali Alexisa, veľmi im ďakujem, buďte aj naďalej takí hlúpi). Aaron si našiel dvojičku s naozaj veľkými očami a ešte väčšími futbalovými myšlienkami (a tiež veľkým srdcom – viď dar brazílskym deťom), s ktorou si skvele futbalovo a asi aj ľudsky rozumie. Aaron je totiž jeden z mála hráčov v našom tíme, ktorý robí presne to, čo Mesut potrebuje – nabieha si do šestnástky. Táto dvojica tvorivých hráčov spolu so skvelými sekundantmi nás takmer doviedla k titulu, veď práve zranenie ich oboch viedlo k poklesu formy celého tímu. Dúfam, že v novej sezóne už aj s posilami ukážeme Anglicku aj svetu, že výnimočná záložná formácia robí Arsenal výnimočným tímom.
Útočník sezóny
Hoci je Lord Bendtner najlepší futbalista na svete, za najlepšieho útočníka Arsenalu v sezóne 2013/14 ho vyhlásiť nemôžem. Cenu za najoriginálnejšiu oslavu gólu by však vyhral určite, bohužiaľ ho stála poslednú možnosť presadiť sa v Arsenale. Yaya Sanogo by zas vyhral cenu za najdlhšie nohy v Arsenale, keby sa na poslednú chvíľu neuzdravil Abou Diaby. Takto sa útočníkom sezóny musí stať najkrajší a najláskyplnejší hrot (naša nová posila Debuchy by vedel rozprávať) Olivier Giroud.
Kto chce, môže spochybňovať Oliho kvality. Nie je rodený gólový žralok, nevie to veľmi jeden na jedného, no podľa mňa jeho prednosti vysoko vyhrávajú nad nedostatkami. Oli je jeden z najsilnejších hráčov vôbec, dokáže na sebe „odniesť“ aj tých najsilnejších a najtvrdších stopérov, znesie neuveriteľné množstvo rán, po súbojoch, pri ktorých by väčšinu hráčov vyniesli na nosidlách, sa Oli len rozcvičí a pokračuje ďalej. Navyše je aj veľmi konštruktívny v medzihre, nenadarmo hral pri góle sezóny druhú najdôležitejšiu úlohu. A tých geniálnych asistencií má na svojom konte dosť veľa (10 asistencií, hoci aj nie všetky boli naozaj geniálne, je druhý najvyšší počet v tíme za uplynulú sezónu), najmä precízny lob za obranu je už jeho trademark. Aj to zakončenie nie je najhoršie, 22 gólov za sezónu je slušná bilancia a len piati hráči dali v PL viac gólov ako Oli, pričom dvaja mali len o gól viac. Ono je to totiž tak, že Oli má výborné zakončenie, keď nemá čas na prípravu, ani na rozmýšľanie. Keď počúva iba inštinkty a zakončuje z prvej, veľmi často dá gól. Keď však má čas premýšľať, čo s loptou, málokedy to dopadne dobre.
Ale čo je na Olim najlepšie, je jeho tímovosť, oddanosť a ochota tvrdo pracovať. V milej karikatúre to bolo vidieť aj vo veľmi zábavnom videu o Oliho „závislosti“ na oslavách a „knee-slidingu“. On sa úplne rovnako teší zo svojich gólov, ako z gólov spoluhráčov. Ako to povedal Santi v ďalšom výbornom videu na Arsenalplayeri v seriáli UnClassic Commentary (odporúčam pozrieť, naši hráči sú „kopy srandy“), „Giroud is more happy than Cazorla!“. A to hovorí o Olim všetko. V novej sezóne v spolupráci so zdravým Theom a nováčikom Alexisom si svoje miesto na slnku určite nájde aj Oli.
Objav sezóny
Táto sezóna bola trochu iná ako predošlé aj v tom, že mladí hráči dostávali menej šancí ako v minulosti. Bolo to na jednej strane tým, že sme veľmi skoro vypadli v League Cup-e (kto si má všímať tých stále sa meniacich sponzorov), na druhej tým, že vo FA Cup-e sme išli jednoznačne na úspech. Aj napriek tomu sa však niektorí stihli ukázať a zaujať.
Toto leto sme mohli odmietnuť F†bregasa, pretože máme v juniorke talentovaného Zelalema, ktorý sa stihol predviesť vo výbornom svetle najmä na letnej ázijskej tour. O šancu sa uchádzal aj Chuba Akpom, ale zatiaľ to stačilo na jeden zápas v ligovom pohári. V tom zápase na ihrisku nahradil Thomasa Eisfelda, strelca gólu, ktorý začal byť porovnávany s Robertom Piresom pre ich spoločnú vlastnosť – schopnosť byť v správnom čase na správnom mieste.
Najviac však zaujal talentovaný záložník/krídelník Serge Gnabry. Tento zástupca stále silnejúcej nemeckej enklávy v Arsenale sa dokázal veku 18 rokov presadiť do tímu, pripísať si niekoľko štartov aj v Premier League a dokonca streliť už aj prvý ligový gól. Serge je moderný typ krídelného hráča s dobrou rýchlosťou, výbornou technikou a driblingom, ktorý sa nebojí prejsť cez obrancu. Navyše je na svoj vek veľmi silný a pevný v súbojoch a má výbornú strelu. Proste talent ako lusk. Uvidíme, čo s ním bude v novej sezóne po príchode typologicky veľmi podobnej hviezdičky kostarického tímu z Majstrovstiev sveta Joela Campbella a najmä skutočnej hviezdy Alexisa Sancheza, ktorí spolu s uzdraveným Theom a Oxom limitujú možnosti Serga ukázať sa v základe. Asi by mu najviac prospelo hosťovanie v tíme Premier League, v ktorom by dostal dostatok šancí. Každopádne, Serge ma nakročené do peknej kariéry.
Hráč sezóny
Keby sa na svätého Štefana nezranil, možno by pozbieral individuálne ocenenia v rámci celej ligy a Arsenal by minimálne zostal v boji o titul až do posledného kola, možno by ho aj získal. Potvrdzuje to aj jeho výborná forma po návrate v apríli, ktorú korunoval prenádherným volejom do siete Norwichu (mimochodom, jedna z tých geniálnych Giroudovych prihrávok) a rozhodujúcim gólom do siete Hull City v 109. minúte finále FA Cup-u. Takto získal iba ocenenie Player of the Year v hlasovaní fanúšikov Arsenalu a k tomu si môže pridať aj ocenenie odo mňa (môžem mu dať vyrobiť aj nejakú trofej, len neviem, ako s doručením). Netreba asi vysvetľovať, že hráčom sezóny je pre mňa samozrejme Aaron Ramsey.
Opakovať, že na fráze „Wenger knows“ asi niečo bude a že Aaron dokázal to, čo sa podarilo naozaj iba málo futbalistom (pričom ak zoberieme do úvahu závažnosť zranenia a úroveň, na akú sa teraz dostal, tak je asi aj v tomto naj), je už asi nosením prosa na Wh*te H*rt L*ne. Aaron v tejto sezóne potvrdil F†bregasove slová pri odchode za zničením kariéry, že tento mladý Walesan bude lepší ako on sám. A v budúcej sezóne si to budeme môcť vychutnať aj v priamom prenose. Aaron je komplexným hráčom s dobrou defenzívou a výbornou ofenzívou, ktorý na jednej strane dokáže s loptou kúzliť (napr. jeho „zidanovská ruleta“), dávať rozhodujúce góly, ale zároveň sa mu nebridí ani čierna robota a odbehá z tímu pravidelne najviac. Jediné, čo mu ešte chýba, je dostatočná náhrada, Jack tú čiernu robotu odpracuje, aj góly už začal dávať, len má problém s impulzivitou, Rosa dáva góly iba sliepočkám, Mikel nemá Aaronovu pohyblivosť, Santi logicky nevyhráva silové súboje a Abou nemá odolnosť voči zraneniam, hoci práve on je najlepší adept na Aaronovho alternanta. Žeby to čiastočne až úplne vyriešil ďalší Nemec z Realu?
Toto je teda môj výber najlepších hráčov Arsenalu v sezóne 2013/14. Môžete súhlasiť, môžete polemizovať, musíte argumentovať.
A čo na záver? Pekné prázdniny nikomu priať nebudem, fanúšik anglického futbalového klubu žiadne prázdniny nepozná, pozná len sezóny a medzi nimi prestupové obdobia, počas ktorých je často ešte viac napätý a frustrovaný ako počas sezón. Takže si užívajme možno najlepšie prestupové obdobie v tomto tisícročí a onedlho nám už znova začne futbalový kolotoč, v ktorom snáď nebudem chýbať ani ja s Hráčom mesiaca.
DaemonAllburn
(príspevok vyjadruje osobné názory autora. Obrázok: Dudek1337, Flickr.com)