Priznávam, dosť dlho mi trvalo rozhodovanie, kto by mal byť hráčom mesiaca január 2014. Výsledkovo to bol pre nás opäť skoro dokonalý mesiac, veď sme stratili iba 2 body v zápase s nepríjemným Southamptonom, v FA Cupe sme prešli cez dve prekážky vrátane slepačej farmy bez straty kytičky. Pre tím bolo výborné, no pre mňa o to horšie, že doslova „každý chvíľku ťahal pílku“. Raz to bol Wilshere, inokedy Podolski, Rosický vypálil Roseovi kurník, Özil v Southamptone naznačil, že by sa vrcholná forma mohla pomaly hlásiť o slovo, Lord Bendtner dokonca obetoval zdravie pre prospech tímu. Obrana bola zas takmer úplne skalopevná, veď inkasovala len 3 góly. Horšie bolo, že žiadny hráč, najmä vinou zranení, konštantne nevynikal celý mesiac, ešte aj obrane to pokazil remízový zápas u Svätcov, v ktorom bola skôr pemzou (na vysvetlenie, pemza je pórovité vulkanické sklo, ktoré sa používa aj na osobnú hygienu nôh) ako pevnou skalou. K požiadavke konštantne kvalitných výkonov s pridanou hodnotou sa najviac priblížil môj hráč mesiaca január – Santi Cazorla.
Jedna vec je istá, Santi v januári 2014 určite zďaleka neukázal to najlepšie, čo vie a dokáže. V minulej sezóne bol zjavením („z výpredaja“, ako tu niekto pred časom rád opakoval), loptovým čarodejníkom z Iberského polostrova, ktorý dokázal tvoriť hru, prihrávať na góly, strieľať góly, prevádzať neuveriteľné kúsky, ktoré niekedy akoby odporovali zákonom fyziky. Jeho technika je naozaj neskutočná, pri driblingu je neoddeliteľný od lopty, akoby mal na kopačke lepidlo, ale nevyžíva sa v zbytočnom držaní lopty, aj prihrávky má perfektné. A spolu s Aaronom sú našimi najlepšie strieľajúcimi záložníkmi, ktorí sa neboja vystreliť spoza šestnástky (!!!). A všetko toto dokáže robiť na rovnako skvelej úrovni oboma nohami, čo spolu s výnimočnou schopnosťou improvizácie z neho robí pre obrancov asi najmenej čitateľného hráča na ostrovoch.
V tejto sezóne až do januára bol však vinou zranení a nedostatočnej prípravy len tieňom samého seba. No našťastie sa zo zranení z prvej polovice sezóny a z nich vyplývajúcej nevyrovnanej formy vymotal práve včas a januárový Santi už začal byť tým, čo od neho čakáme – ťahúňom tímu, ktorý dokáže potiahnuť a rozhodovať zápasy. V prvom mesiaci roka 2014 mal výborný nástrel 5 gólov, čo je veľmi dobrou správou v kontexte zranení Ramseyho a Walcotta, ktorých góly nám dosť chýbajú a chýbať ešte nejaký čas budú. Santi sa očividne už dokázal naladiť na jednu vlnu s druhým loptovým virtuózom par excellence Özilom, takže jeho kombinácie s ním, ale aj ďalšími futbalovými umelcami Rosickým, Wilsherom, či Oxlade-Chamberlainom privádzajú obrany do stále väčšieho zúfalstva.
Santi síce ešte nie je na vrchole, ale v januári potvrdil to, čo je pre náš tím v tejto sezóne príznačné – vždy dokáže niekto potiahnuť, takže výsledky tímu sú veľmi stabilné a stabilne dobré. Za svoje výkony si určite zaslúži pochvalu a prianie pevného zdravia, lebo ak ho bude mať, tak pri jeho potenciáli sú výnimočné výkony a skvela forma takmer samozrejmosť.
DaemonAllburn
/blog vyjadruje osobný názor autora/