A máme tu novú sezónu a s ňou aj pokračovanie série blogov, v ktorých vyhlasujem Hráča mesiaca. August bol futbalovo krátky mesiac, teda aspoň v Premier League, keďže sa počas neho odohrali iba dve ligové kolá. Iné by to bolo, ak by som bol fanúšik Chelski, tí odohrali súťažné zápasy tri, ale asi by som za taký „bonus“ v podobe európskeho superpohára a „darčeka“ od Falcaa nebol veľmi rád… Ale dosť bolo posmievania sa súperom, všetko treba robiť s mierou. Podľa toho sa zariadili aj naši hráči pri strieľaní gólov, len tá miera bola trochu prinízka. Ale dosť bolo posmievania sa vlastným hráčom, treba ísť aj k veci. Práve gólové suchoty v augustových zápasoch museli ovplyvniť moje rozhodnutie a keďže sa netýkali len nás, ale aj našich súperov v týchto zápasoch, najradšej by som zvolil za hráča mesiaca Stevieho Boulda. Ale keďže to nejde, musím vyhlásiť niekoho, kto do hry zasiahol na ihrisku.
Najväčších kandidátov som mal dvoch. Náhodou, ale asi to nikoho neprekvapí, sú obaja Španieli. Jeden z nich vystužil našu zálohu už minulý rok, druhý prišiel pred mesiacom a zapadol, akoby u nás hral roky. Mikel Arteta a Santi Cazorla pre tých, čo sa práve vrátili z dvojmesačnej dovolenky s Bear Gryllsom.
Vybrať si však môžem jedného, tak to treba zvážiť. Santi dal v oboch zápasoch jasne najavo, že môže byť náhradou za chlapca s barcelonskou DNA. Bez znižovania kvalít našich záložníkov, ktorí odtiahli minulú sezónu, ale ani Rosický, ani Ramsey a ani súčasný najlepší kamarát chlapca s barcelonskou DNA jednoducho nemajú to, čo Santi. Rosa je veľmi kvalitný v medzihre a prípravnej fáze, ale finálnych prihrávok má minimum. Aaron je zas oveľa aktívnejší a miestami aj nebezpečnejší (miestami najmä pre divákov na tribúne) v okolí šestnástky, teda najmä v zakončení, ale zatiaľ pokrivkáva vo finálnych prihrávkach a medzihre. „Macarena“ z Barcelony zas minulú sezónu rozdal najviac gólových prihrávok, ale o kvalitnej streľbe sa nedá hovoriť a tiež to nebol hráč, ktorý by vedel diktovať tempo hry (to už nehovorím o tom, že to bol taký nahrávač z donútenia, ktorý si nie úplne plnil iné povinnosti). Santi má všetko pozitívne od všetkých troch. Vie diktovať tempo hry, manévrovať v strede poľa, dávať gólové prihrávky (tá na Girouda proti Sunderlandu bola úžasná) a navyše veľmi tvrdo a veľmi presne vystreliť.
A predsa ako hráča mesiaca august 2012 nevyberiem jeho, ale toho druhého Španiela. Santiho hlavnou úlohou je totiž zabezpečiť zo stredu poľa, aby sme góly dali a tie neprišli. Mikel má zas zabezpečiť zo stredu poľa, aby sme góly nedostali a tie tiež neprišli. V prvom prípade negatívum, v druhom veľké pozitívum a preto je hráčom mesiaca august pre mňa práve Mikel Arteta.
Minulú sezónu patril Mikel medzi najlepších hráčov Arsenalu, čo sa okrem iného prejavilo na tom, že s ním v základe sme nielenže dokázali porážať aj tých najväčších súperov, ale naša hra mala hlavu aj pätu. Ja som s čakaním na to, aby som ho vyhlásil za hráča mesiaca čakal tak dlho, až sa zranil. Ale urobil som to aj tak, lebo práve jeho zranenie a naša následná neschopnosť v niekoľkých zápasoch po sebe potvrdiť ťažko vybojované tretie miesto ukázali, aký dôležitý hráč pre náš tým to je. Túto sezónu som sa rozhodol nečakať, pretože prínos Mikela pre defenzívnu hru bol jasný už v prvých dvoch zápasoch.
Mikel Arteta je podľa mňa najlepší hráč, akého si v tejto chvíli viem predstaviť na post defenzívneho záložníka v Arsenale. Lepší ako všetci tí „bijci“ typu De Jong, o ktorých niektorí snívajú. Arsenal potrebuje defenzívneho lídra v zálohe, nie „mlátičku“. Hráča, ktorý dokonale rozumie hre, dokáže vďaka tomu predvídať a byť o krok vpredu v súbojoch a odzbrojiť ktoréhokoľvek hráča. Súčasne však musí byť takýto hráč aj veľmi futbalový, aby sme pri ofenzíve neboli oslabení o hráča, ktorý by nebol technicky na najvyššej úrovni. Musí vedieť diktovať tempo hry, vedieť, kedy podržať lopty a kedy ju rýchle posúvať dopredu. Musí byť spoľahlivý a strácať minimum lôpt, pretože zóna pre stopérskou dvojicou je najcitlivejšia na straty lopty. Všetky tieto vlastnosti sa spájajú v osobe Mikela Artetu.
A ešte v prípade Mikela musím tri krát podčiarknuť jeho charakter. Aký rozdiel medzi ním, ktorý po odchode z Evertonu za svojim snom o Lige Majstrov a ďalších futbalových pôžitkoch poďakoval svojmu bývalému klubu a jeho fanúšikom za dlhoročnú podporu, a inými hráčmi, ktorí si toto leto vytrucovali prestupy a na roky strávené vo svojom bývalom klube a na všetku podporu klubu aj fanúšikov zabudli šmahom ruky (možno už mentálne otupeli kvôli vreskotu malých hlúpych detí v nich… alebo zatúžili po sedení na diamantmi vykladanej lavičke v ropnom raji, čo je určite lepšie, ako hrať v bezvýznamnom waleskom klube, ktorý síce hrá veľmi pozerateľný futbal, ale nemá diamantmi vykladané lavičky… alebo proste chcú hrať vždy iba v slabšom klube príslušnej časti Londýna a je im jedno, ktorá „šunka“ to je, aj hydinová im stačí…). K takémuto hráčovi, akým je Mikel Arteta, nemám žiadny problém vytvoriť si pozitívny vzťah a veľmi si ho obľúbiť, aj keď za Arsenal nehrá dlhé roky.
DaemonAllburn
(príspevok vyjadruje osobné názory autora)
P.S.: Nová sezóna – nové logo. Staré bolo pekné a nevadilo by mi, keby na ňom nebol neznámy hráč s vrieskajúcim chlapcom v sebe. Jednoducho som naňho nemohol pozerať, tak som narýchlo zbúchal toto. Vopred sa ospravedlňujem za grafické nedostatky, predsa len nie som grafik a je takmer jedna v noci…
