Fandím kanonierom už od 1993. Prvý krát som videl kanonierov naživo už v roku 1998, vtedy hrali za nás také hviezdy ako Petit, Vieira, Anelka, Adams, Seaman, Bergkamp, Parlour a iní. Neskôr to boli aj ďalšie zápasy, no vďaka možnosti spostredkovania lístkov na zápasy, ktorú náš Supporters Club ponúka, sa frekvencia mojich návštev zápasov na Emirates zvýšila na 1 až 2 zápasy ročne. Vlaňajšiu sezónu som som videl dva zápasy a to proti Evertonu a Blackburnu a túto som túžil vidieť niečo extra, čo sa mi doteraz podarilo len raz, keď v decembri 2007 sa mi počas mojej návštevy Londýna podarilo na čiernom trhu zohnať lístok na Arsenal – Chelsea za 200 Libier. Viem, že je to veľa, ale keď už je človek v Londýne a nemá dodatočné náklady, čert nech to vezme, veď čo by človek nedal za takýto zápas.
Tentokrát som však túžil vidieť zápas proti úhlavnému nepriateľovi z červenej polovice Manchestru. S dostatočným predstihom som si s malou dušičkou cez mail SC požiadal o lístky a čakal som. Nakoniec, keď som dostal od DANa mail, že mi boli pridelené dva lístky, tak som od šťastia skoro vyskočil z kože. Plánoval som zobrať otca, ktorého fandenie Arsenalu chytilo odo mňa a podarilo sa. Hneď nasledovalo zarezervovanie leteniek a ubytovania na hotely Central Park Hotel (http://www.roomex.com/central-park-hotel-london.65016.hotelinfo.html), kde som už tretí krát prespal. Môžem ho odporučiť, lebo cena bola prijateľná a vrátane raňajok, vzdialenosť od štadiíona asi 15-20 minút pešo a toľko isto to trvá metrom aj do centra Londýna.
Lákalo si ma pozrieť si aj iný zápas PL a tak som si pozrel víkendové zápasy. Na výber boli dva, QPR-Wigan a Fulham-Newcastle a iste mi dáte za pravdu, že lákavejší bol druhý menovaný. Zaregistroval som sa na stránke Fulhamu, objednal som lístky, zaplatil ich kartou a bez problémov prišli poštou asi do týždňa.
V sobotu po prílete na London Stansted asi 3,5 hodiny pred zápasom na Fulhame sme nemali inú možnosť, ako ísť drahším ale rýchlejším vlakom, aby sme sa ešte pred zápasom stihli ubytovať. Vystúpili sme na zastávke Tottenham Hale, odtiaľ bledomodrou trasou metra 2 zastávky na Finsbury Park a do 1,5 hodiny od príletu sme boli na hotely. Zápas na Fulhame nakoniec skončil 5:2 pre domácich a vidieť 7 gólov v PL je dosť ojedinelé. Samozrejme teším sa tomuto výberu, no nebudem to tu opisovať, lebo to nebolo hlavný bodom programu výletu, ale odporúčam to vyskúšať, keď už je niekto raz v Londýne a ide na zápas a Emirates.
A nastal deň zápasu. Kick-off bol o 16tej miestneho času a čo s načatým dňom, keď sme sa zobudili o 7:00??? Keď už futbalový víkend, tak už poriadny a poďme sa teda pozrieť do Wembley. Lepší nápad sme ani nemohli mať, lebo pamätihodnosti Londýna sme už videli pri minulom výlete. Cesta metrom to bola strastiplná, pretože bolo veľa výluk, niektoré linky metra nefungovali kvôli údržbe, takže to trvalo asi dva-krát dlhšie. Štadión je to náherný, moderný, a už len tam niečo vyhrať, napríklad taký FA Cup. Preliadka trvala asi 75 minút a 2,5 hodiny do zápasu bolo akurát načase ísť na Emirates. Pred tým sme sa však isli na hotel prezliecť do teplejšieho oblečenia, kde sme si uložili batožiny.
Po príchode na Emirates sme si prevzali lístky v ticket office a obligátne navštívili fan shop. Pred štadiónom sa pomaličky zbierali ľudia. Keď sa mužstvá rozcvičovali, na obrazovke pri bufete v útrobách štadióna sme si pri popíjaní lageru pozreli zápas arabských mensity so sliepkami, ktorý sa akurát schyloval k záveru. Nefalšovaná radosť spolupozerajúcich goonerov zavládla ešte pred výkopom nášho zápasu, keď sliepky dostali gól z jedenástky. Rivalita tu bola očividná.
Samotný zápas ste asi videli všetci a nebudem sa o tom tu rozpisovať, lebo výsledok každý pozná. Jedno nešťastné striedanie, keď AOC bol vystriedaný lenivým rusákom, rozhodlo o výsledku, ale červení diabli mali niečo, čo sme väčšinu zápasu nemali… dravosť, chuť vyhrať, dobre držali loptu, boli pred bránou nebezpeční a aj keď sme mali dobrú fázu začiatkom druhého polčasu, trošku si aj zaslúžili vyhrať. Žiaľ je to tak. Škoda len, že TH12 sa nemohol zapojiť do zápasu, tešil som sa, že ho ešte raz budem viedieť v našom drese, no bol zranený.
Po zápase sme všetci Česi a Slováci, ktorí sme boli na zápase, vyrazili hľadať pub, kde by sme si dali pivko a podebatili o zápase, no v okolí Emirates bol každý jeden pub narvaný. Podarilo sa nám nakoniec zohnať stôl v talianskej restaurácii pri Highbury Square, čo nebolo to pravé orechové, no flaškové pivečká aj tak dobre padli a zahasili smäd.
Jedinou negatívnou stránkou výletu, ak sa nepozerám na výsledok, bola noc strávená na letisku, keďže nám to letelo až o 6:25 tamojšieho času. Po sediačky sa nedalo spať, tak som si obliekol teplú vetrovku, dal si batoh pod hlavu a aj keď na zemi, ale aspoň pár hodín sa mi podarilo si pospať.
Každý ozajstný Gooner vie, že čo sa s mužstvom momentálne deje. Ťažké je mi tu o tom písať, lebo v prvom rade neviem, že čo sa deje v zákulisí, aká tam vládne atmosféra a čo je za tým, že sme na 7.mieste, možno aj Wenerova naivita, že samu podarí kúpiť top hráča za 10 mil., no nemôžeme sa spoliehať iba na RVP, že bude dávať 40 gólov sa sezónu. Ak môžem napísať môj názor, konštatne ma hnevajú niektorí hráči, ktorí nepodávajú také výkony, aké sa od hráčov Arsenalu očakávajú a že na ihrisku nenechajú celé telo a aj dušu. Jedno však viem, že aj napriek výsledku som veľmi vďačný nášmu SC za to, že som si mohol vychutnať atmosféru takého prestížneho zápasu, akým zápasy proti červeným diablom nepochybne sú.
Napsáno po zápase s United 🙂
(pozn.redakce)