Užite si prvú, možno trochu filozofickejšiu časť Wengerovho rozhovoru pre francúzsky L’EQUIPE SPORT AND STYLE.
Za preklad ďakujeme Arseblogu, ktorý ako prvý priniesol anglickú verziu zaujímavého interview.
Arsene, čo vás napadne, ak dnes 9. októbra 2015, vyslovím číslo 6945?
AW: Nič.
Ste manažérom Arsenalu už 6945 dní. To je približne toľko dní ako všetci súčasní manažéri v Premier League dokopy.
AW: Skutočne? A koľko je to sekúnd, keď ste taký dobrý v matematike? (smiech)
To je jednoduché. 6945 × 24 × 3600
AW: Pre mňa to nepredstavuje nič iné, ako robiť prácu, ktorá sa výhradne orientuje na budúcnosť. Na nasledujúci deň. Stále žijem v budúcnosti. Všetko striktne plánujem. Môj vzťah k času je o obavách. Vždy sa proti nim snažím bojovať a to je dôvod, prečo ignorujem to, čo je minulosťou.
Ako môže byť nadchádzajúca minúta zdrojom znepokojenia a obáv?
AW: Vždy mám strach, že prídem neskoro – že nebudem pripravený. Že nebudem schopný uskutočniť to, čo mám naplánované. Môj vzťah s časom je v každom ohľade znepokojivý. Keď sa myšlienkami vraciam v čase je to rovnako hrozivé. V prvom rade je to znepokojujúce preto, lebo viete, že vám ostáva menej času ako ste už prežili… Jediný spôsob akým sa dá bojovať s časom je, že sa nebudete pozerať za seba. Ak tak urobíte, môžete sa cítiť úzkostlivo a previnilo.
Používate slová ako obavy a úzkosť pri opise budúcnosti aj minulosti…
AW: Jediný možný moment šťastia môžete zažiť v súčasnosti. Minulosť vám prináša ľútosť. Budúcnosť zase neistotu. Človek tento princíp pochopil veľmi rýchlo a vytvoril náboženstvá. Oslobodzuje ho to od toho, čo urobil nesprávne v minulosti a zároveň mu to hovorí, aby sa neznepokojoval budúcnosťou, pretože nakoniec pôjde do raja. Človek sa veľmi rýchlo našiel práve vo viere. Z toho vyplýva, že by sme mali žiť pokiaľ možno, čo najviac z prítomného okamžiku.
Vaša myseľ a uvažovanie o vzťahu človeka k náboženstvu sa však veľmi odlišuje od postoju, ktorý ste mali ako tínedžer. Niekedy sa čítala omšová kniha, aby sa pomohlo tímu k víťazstvám…
AW: Našťastie to tak dnes už nefunguje. Myslím, že je to dobrá vec a znamená to, že môj tím nie vždy potrebuje Boha k tomu, aby zvíťazil.
Skôr, keď som vás videl obliekať sa na fotenie, pripomenulo mi to citát Mircea Lucescu – manažéra Shakhtaru Donetsk: „Arsene je aristokrat. Nie je hnaný dopredu hodnotami pracujúcej triedy ako Sir Alex Ferguson, ale ani agresívnou náturou ako Jose Mourinho. V prvom rade sa snaží vzdelávať.“ Vidíte sa v tom výroku?
AW: Nepopieram, že som predovšetkým učiteľ. Avšak ani trochu sa necítim ako aristokrat. Ak by ste ma lepšie poznali, pochopili by ste to. Snažím sa zostať verný hodnotám, o ktorých som presvedčený, že sú v živote dôležité a tiež sa ich snažím šíriť ďalej. Za 30 rokov mojej trénerskej kariéry som nikdy nepodal svojmu hráčovi akúkoľvek nepovolenú látku na zvýšenie jeho výkonnosti. Som na to hrdý. Stretol som sa už s mnohými tímami, ktoré túto filozofiu nezdieľali.
Aristokraciou môže byť aj stav mysle. Nemusí byť nevyhnutne zdedená.
AW: Nemôžem vyvrátiť to, ako to cítia iní. Avšak vyrastal som ako dieťa z Duttlenheimu, ktoré každý deň behalo po okolitých poliach. Aristokrati žili izolovane niekde vo Francúzsku. Snažím sa moje hodnoty ďalej odovzdávať. Civilizácia, ktorá si neváži hodnoty a život je predurčená na zánik.
Presnejšie, žijete v Anglicku a nedávate na seba poznať, že ste z farmárskej rodiny. Na lavičke ste vždy elegantne oblečený.
AW: Pretože cítim zodpovednosť za to, ako je futbal vnímaný a tiež za imidž môjho klubu. A ďalšia vec – futbal je pre mňa oslava. Tam odkiaľ pochádzam sme sa na nedeľný futbal vždy nahodili. Miloval som príchod do Anglicka, keď som videl, že manažéri klubov nosia na zápasy obleky s viazankami. Tým akoby hovorili: „Chlapci počujte, oslávme ten dnešný deň výhrou.“ Samozrejme, že som sa k tomu pridal. Chcem dosiahnuť, aby sa náš fanúšik ráno zobudil a povedal si: „Dnes hrá Arsenal, už sa neviem dočkať.“ Chcem, aby naši fanúšikovia začínali deň myšlienkou, že ich čaká príjemný deň. Aby sme to dosiahli, veľkokluby musia hrať atraktívny futbal a šíriť radosť. Nie vždy sa nám to však podarí.
Pekný deň strávený na Emirates Stadium je asi dosť odlišný od dňa stráveného na Highbury, však?
AW: Očakávania sú oveľa väčšie. Filozofia definuje šťastie ako kombináciu toho, čo chcete a toho, čo máte. A to, čo chcete, sa mení hneď ako to máte. Vždy chcete viac a lepšiu kvalitu. Preto býva samotné uspokojenie občas náročné. Keď skončíte štvrtý, fanúšik Arsenalu vám povie: „Hej, v top 4 sme už 20 rokov. My chceme vyhrať ligu!“. Oni sa nezaujímajú o to, že Manchester City alebo Chelsea minuli 300-400 miliónov Euro. Oni ich chcú proste poraziť. Avšak ak skončíte s tímom dvakrát po sebe na 15. mieste, uvidíte, že sa v ďalšej sezóne uspokoja so štvrtým miestom.
Ale nie sú to len fanúšikovia, ktorí sú netrpezliví. Aj Thierry Henry na Sky Sports povedal: „Arsenal v tejto sezóne musí vyhrať ligu.“.
AW: „Musí“ môže byť použité len v spojení so smrťou. Musíme len jedného dňa zomrieť. Ja preferujem nahradenie slova „musieť“ slovom „chcieť“. Chcieť viac ako musieť. Ak mi poviete, že dnes večer musím ísť von, príliš ma to neláka – nechce sa mi. Ak sa ma však spýtate, či chcem ísť dnes von? Samozrejme, chcem! To je láska k životu. Musieť, musieť… nie, ja nemusím nič.
Hovorí sa to tak…
AW: Pre mňa krása športu spočíva v tom, že vyhrať chce každý a nakonci bude aj tak len jeden víťaz. Ak nastrčíte do vedenia anglických klubov 20 miliardárov, stále bude na konci sezóny len jeden šťastný a 19 sklamaných. Môj otec zvykol hovorievať: „Nerozumiem 100m šprintu. Jeden to zabehne za 10,1 sekundy, druhý za 10,2 sekundy – obaja sú veľmi rýchli. Aký to má význam? Oslavujeme toho, čo stovku zabehol za 10,1 a nespomenieme toho, čo ju bežal o desatinu pomalšie. To je v športe trochu nebezpečné. Žijeme v dobe, v ktorej oslavujeme víťaza bez toho, aby sme sa pozreli na prostriedky a metódy, ktoré vynaložil resp. použil. Za 10 rokov si uvedomíme, že ten víťaz vyhral podvodom. Ten, čo skončil na druhom mieste však tých 10 rokov trpel. Nedostalo sa mu uznania. A z toho všetkého, čo bolo o nich dvoch povedané, má právo byť veľmi smutný.
/news.arseblog.com/
